Prevzdušnenie jazierka - kompresor alebo čerpadlo?

Aby sme vám uľahčili rozhodovanie, či na zabezpečenie dostatku kyslíka vo vode použiť stlačený vzduch alebo k tomu využiť prúdenie vody, pokúsime sa opísať, ako to vlastne s plynmi, vrátane kyslíka, vo vode je.
Vzduch sa skladá z 10 základných plynov, z ktorých sú pre jazierko dôležité najmä dusík (78,09 %), kyslík (20,95 %) a kysličník uhličitý (0,04 %). V prírodných podmienkach je prítomnosť kyslíka vo vode zaistená atmosferickým tlakom. Molekuly kyslíka, kysličníka uhličitého, dusíka aj všetkých ostatných plynov prestupujú vďaka vzdušnému tlaku nielen do vody, ale aj opačne z vody do ovzdušia. Membránu, cez ktorú sa tieto plyny vymieňajú, tvorí vodná hladina, cez ktorú nepretržite prebieha dorovnávanie tlaku plynov. Ak teda vo vode chýba kyslík i ostatné plyny, cez hladinu sa do nej natlačia a naopak, ak vo vode kyslík a ostatné prebývajú natoľko, aby vytlačili protitlak atmosféry, uniknú cez hladinu von do ovzdušia.

Nasycení vody kyslíkem je ve vodním sloupci rozložené. Nejvíce a nejsnadněji kyslík proniká do horní vrstvy vody pod hladinou, směrem ke dnu úroveň kyslíku ve vodě klesá.


Ak by sme z vody v jazierku, kde nie sú žiadne ryby, odobrali všetok kyslík i ostatné plyny a vystavili potom hladinu tohto jazierka vonkajším podmienkam, voda sa do niekoľkých hodín nasýti plynmi. Stane sa to preto, že vo vode, v ktorej plyny chýbajú, chýba tiež ich protitlak proti plynom prestupujúcim hladinou z atmosféry. Vzdušné plyny teda nasýtia vodu až, ak sa v nej nevytvorí protitlak a tlak plyny vo vode a vo vzduchu sa nedostanú do rovnováhy. Vďaka tomuto princípu tlaku a protitlaku možno stanoviť nasýtenie vody kyslíkom, ak poznáme nadmorskú výšku a teplotu vody. Nadmorská výška ovplyvňuje tlak vzduchu, teplota rozpustnosť kyslíka vo vode (s teplejšou vodou klesá rozpustnosť O2).

Príklad: Nasýtenie vody kyslíkom v našich podmienkach je pri teplote vody 0 °C 14,63 mg / l; pri teplote vody 20 °C je 9,08 mg/l.

Toto prírodné sýtenie vody kyslíkom však funguje iba, ak nie sú vo vode ryby. Čo sa stane po ich pridaní do vody? Ak vypustíme do jazierka malé množstvo rýb, tieto začnú dýchaním odoberať z vody kyslík. Do vody naopak uvoľňujú kysličník uhličitý. Protitlak kyslíka vo vode sa nepatrne zníži a cez hladinu sa začnú zo vzduchu tlačiť molekuly kyslíka, ktoré dorovnávajú chýbajúci protitlak vo vode. Prebytočné molekuly CO2 sa naopak vďaka väčšiemu tlaku uvoľnia do atmosféry.

Ak však pridáme do jazierka veľký počet rýb, ktoré odoberajú viac kyslíka, než sa stačí cez vodnú hladinu doplniť, je nutné pomocou techniky zvýšiť jeho prívod do vody.

To je možné vykonať dvoma spôsobmi:

 
Zvýšenie obsahu kyslíka vo vode pomocou kompresora

Popis: Kompresor naberá atmosférický vzduch a pomocou hadičiek a vzduchovacích kameňov ho tlačí pod hladinu. Vzduchovacie kamene sa v jazierku umiestňujú do najhlbšieho miesta preto, aby jednotlivé drobné bublinky strávili vo vode čo najdlhšiu dobu. Celý povrch každej bublinky, ktorá je obklopená vodou, tvorí styčnú plochu, cez ktorú dochádza k výmene plynov. Povrch jednotlivých bubliniek tak navyšuje celkovú plochu hladiny jazierka.

Výhody: Efekt vzduchovania závisí od veľkosti a množstva bubliniek a tiež času, ktorý tieto bublinky strávia vo vode. Čím viac ich je, čím sú menšie a čím dlhší čas putujú vodou k hladine, tým viac kyslíka môže cez ich povrch prestúpiť do vody a tým viac CO2 sa môže naopak odventilovať von z jazierka. Vzduchovanie kompresorom je veľmi účinné. Uvádza sa, že 1 l vzduchu, ktorý je rozptýlený správnym spôsobom vo vode, navýši plochu hladiny jazierka o približne 5 m2.
Kompresor je možné využiť aj počas zimy k vytvoreniu nezamŕzajúceho otvoru. Vzduchovacie kamene ale tentoraz umiestňujeme tak, aby prúd bublín čo najviac bil hladinu.

Nevýhody: Prúd bublín, ktorý je nepretržite vháňaný do vody, ovplyvní tiež jej pohyb. Bublinky pri svojej ceste k hladine rozprúdia vodu od dna nahor. Vertikálne prúdenie vody nie je pre väčšinu rýb vhodné a spôsobuje aj narušenie cirkulácie vody v jazierku. Žiaduce pohyb vody v jazierku je od jednej krátkej strany s najmenšou hĺbkou a prítokom k druhej, kde je voda najhlbšia a kde je umiestnené nasávanie vody. Vertikálny pohyb vody zapríčinený bublinami však naruší diagonálne prúdenie a neustále sa tvoriace nečistoty, ktoré by mali doputovať jazierkom k saniu, sú vytrhované k hladine a rozháňané po ploche jazierka.

Táto nevýhoda platí aj pre dnové vpusty so zabudovaným vzduchovaním (vzduchovacie gule). Prúd bublín, ktorý stúpa k hladine, a roztočí vertikálne vodu v okolí dnovej vpuste, zabraňuje nasávaniu nečistôt.

Bohužiaľ tento efekt nechceného rozhýbania vody sa prejaví aj pri umiestnení vzduchovacích kameňov do filtrácie. U komorových filtrov je čistenie od hrubých nečistôt založené na ich sedimentovaní vo filtračných komorách. Aby bolo vzduchovanie účinné, je nutné kamene umiestniť na dno filtračných komôr, čím sa však naruší ukladanie nečistôt vo filtri. Hoci by teda vzduchovanie do filtra procesu biologického čistenia vody prospelo, výrazne by sa zhoršilo zachytávanie hrubých nečistôt.

 
Zvýšenie obsahu kyslíka vo vode pomocou prídavného čerpadla

Popis: Tento spôsob prekysličenia vody je založený na posilnení správnej cirkulácie vody v jazierku. Sila prúdenia vody od krátkej strany s prítokom k protiľahlej krátkej strane so saním sa všeobecne riadi objemom jazierka. Ideálne je, aby sa objem jazierka prefiltroval 1x za 2 hodiny, čo znamená, že požadovaný výkon čerpadla zodpovedá minimálne polovici objemu jazierka. Dodržanie tohto pravidla zaistí u väčšiny jazierok s normálnou osádkou rýb dostatočné prevzdušnenie vody. Zvýšenie obsahu kyslíka je zaistené tým, že prúdením vody a rozmiestnením prítoku a sania je prekysličená voda z hladiny strhávaná dole k saniu. Kyslík, ktorý voda z hladiny obsahuje, sa cestou rozptýli hlbšie pod vodnou hladinou v prostredí, kde je kyslíka menej. Ak teda zvýšime prúdenie vody, zrýchlime a znásobíme i toto odovzdávanie kyslíka okolitej vode. Núteným pohybom vody v jazierku teda využívame neustále prebiehajúce výmeny plynov cez vodnú hladinu.

Výhody: Prídavné čerpadlo je voľne položené, prípadne zavesené v miestach, kde sa vracia voda z filtrácie do jazierka. Výtlakovú hadicu alebo potrubie vyvedieme k hladine a pomocou ohybu alebo kolena ich nasmerujeme na protiľahlú krátku stranu, kde je v najhlbšom mieste jazierka umiestnené sanie. Koncom hadice alebo potrubia čerpadlo tlačí vodu pod uhlom 45° uhlopriečne cez celé jazierko. Zakončenie hadice alebo potrubia volíme tak, aby bolo tesne pod hladinou, tesne nad hladinou alebo napoly ponorené. Cieľom je strhávať dole k rybám vrstvu vody, ktorá sa nachádza tesne pod hladinou.
Takto vytvorené prúdenie výrazne posilní strhávanie nečistôt k saniu v jazierku. To znamená, že keď už je nutné zvýšiť obsah kyslíka vo vode, nie je to na úkor fungovania jazierka, ale práve naopak. Voda z čerpadle prúdi viacmenej horizontálne, čo vyhovuje všetkým druhom rýb, najmä ale jeseterovitým rybám, ktoré vďaka menšej ploche žiabier, potrebujú prúdiacu vodu. Prídavné čerpadlo je možné využiť aj počas zimy k vytvoreniu nezamŕzajúceho otvoru.

Nevýhody: Veľkou nevýhodou, ktorá bráni väčšiemu využitiu tohto spôsobu, je jeho malý vizuálny efekt. Pri prevádzke vo vode nič nebuble, čo vytvára zdanie, že prekysličenie nefunguje - opak je však pravdou.


Zhrnutie


Použitie kompresora k prekysličeniu vody je výhodné pri chove rýb v nádržiach, zimoviskách, v halách a priestoroch, kde je malé znečistenie vody. Tu sa neprejaví nevýhoda rozmiešavania väčších nečistôt.
Výhodná je tiež možnosť použiť jeden kompresor pre viac nádrží.

Prídavné čerpadlo je vhodné na použitie u všetkých vonkajších jazierok. Zvlášť ho odporúčame v chove pstruhov a jeseterovitých rýb.

Dátum poslednej revízie a doplnenie:

02.02.2023