Stavba tela vodných rastlín

Vnútorná stavba tela vodných rastlín

Anatomická stavba týchto rastlín sa počas vývoja druhov úplne prispôsobila ich prirodzenému životnému prostrediu. V základnom pletive sú vyvinuté veľké medzibunkové priestory, ktoré obsahujú prevažne vzduch. Tieto priestory vytvárajú v rastlinách sústavu kanálikov, ktoré vo vode nadľahčujú celú rastlinu.

Niektoré rastliny sa vyznačujú typicky veľkými priestormi vyplnenými vzduchom v podobe stopiek u listu vodného hyacintu (Eichhornia crassipes).

Oporné pletivá vyvinutá u suchozemských rastlín sú u vodných rastlín vyvinuté len veľmi zriedka. Ak vytiahneme ponorené rastúce vodné rastliny z vody, dochádza k ich ochabnutiu a zveseniu. Pri dlhšom ponechaní týchto rastlín na suchu alebo vetre dochádza k ich vädnutiu a úhynu. Opatrne s nimi zaobchádzame v období presádzania, obzvlášť lekná sú citlivé.

Cievne zväzky vodných rastlín sú zredukované na jeden zväzok, ktorý prebieha stredom stonky a napája sa v uzlinách článkov na cievne zväzky listov.

Typická je aj anatomická stavba koreňov vodných rastlín. Vnútri koreňov vodných rastlín nachádzame vzduchom vyplnené priestory medzi bunkami. Cievne zväzky sú zakrpatené alebo silne redukované, základné pletivo obsahuje sústavu vzdušných kanálikov.

U rodu žaburinky (Lemna) je typická redukcia orgánov, chýbajú tu korene, byľ aj listy. Rastlina je tvorená malými článkami, ktoré plávajú na vode.

 
Vonkajšia stavba tela vodných rastlín

Formovanie vonkajšej stavby tela vodných rastlín je dané mnohými faktormi. Najvýznamnejší podiel má výška vodného stĺpca a jej prípadné zmeny počas vegetácie. Ďalšími faktormi sú napríklad množstvo živín vo vode, priehľadnosť vody, rozptyl svetla, výkyvy teploty, prúdenie vody.

Zmeny v stavbe tela spôsobené týmito faktormi viedli k prekonávaniu podmienok prostredia. Vodné rastliny sú schopné pružne reagovať na premenlivú výšku vodného stĺpca. Ich telo je schopné vytvoriť viac prechodných foriem.

Typickým príkladom prispôsobivosti tvarom listov je Šípovka vodná (Sagittario sagittifolia), ktorá vytvára počas rastu niekoľko typov listu. Najprv sa objavujú podlhovasté listy, ponorené pod vodou. Až potom prechádzajú vo vzplývavé a nakoniec v typicky strelovité listy. Pri prúdení vody šípovka zosilňuje oporné pletivá a hroty listov orientuje proti prúdu.


Rozdelenie prostredia z hľadiska výšky vodného stĺpca

• Typ so značnou hĺbkou – vodné rastliny v tomto prostredí rastú buď ponorené (Myriophyllum, Ceratophyllum) vzplývavý (Nymphaea) alebo plávajúce (Eichhornia, Pistia, Limnobium, Salvinia)

• Pobrežný typ – jedná sa o plytké vody, plytčiny, pobrežia. Rastliny sa prispôsobujú rozdielom výšky vodného stĺpca aj kolísaniu denných a nočných teplôt. Pri dlhšom a dlhodobom trvaní nízkeho stavu vody umožňuje rastlinám viazaným na život vo vode prispôsobiť sa životu na suchu. Zaraďujeme sem väčšinu vodných rastlín. (Phalaris, Carex, ..)

• Bahenný typ – je prostredie silne presýtené vodou, kedy plytčiny vody miznú. V tomto prostredí rastie len málo druhov, pretože močiare sa vyznačujú rozdielnymi vlastnosťami, pôdnou reakciou. Pre bahenný typ je charakteristický vysoký obsah vody, vysoká vzdušná vlhkosť v prízemnej vrstve, silné prehrievanie počas letnej vegetácie a rýchle vymŕzanie počas zimného obdobia. Močiare môžu byť tiež sýtené vodou s vysokým obsahom solí (halinní - vysoký obsah soli a brakickej vody - má koncentráciu solí medzi morskou a sladkou vodou 0,5 - 30 g solí na liter vody).

• Úplne vynorené prostredie - v tomto prostredí voda prestáva byť životným prostredím, ale je len ukazovateľom vodného režimu v pôde. Je to prostredie, ktoré vyhovuje mnohým druhom vlhkomilných rastlín.

Pre zónu s kolísavou hĺbkou vody sú typické rastliny plytkej vody, napríklad záružlie (Caltha), okrasa (Butomus), šípatka (Sagittario), Kornútovka (Calla), kosatec (Iris).

Dátum poslednej revízie a doplnenie: