Zdravotné problémy rýb

Aj dokonale zbudované záhradné jazierko so správnou filtráciou, cirkuláciou a hĺbkou vody zostáva pre ryby neprirodzeným, umelo vytvoreným prostredím. Hoci sa pomocou techniky snažíme prírodné procesy v ňom využívať a riadiť, dosiahnuť v jazierku stabilné, ​​vyvážené životné prostredie pre jeho obyvateľov, je veľmi ťažké.

Vďaka malému objemu a pomerne rýchlemu prúdeniu vody v jazierku sa všetky zmeny a zásahy rýchlo prejavia. Najmä náhla, šoková zmena kvality, zloženia, alebo teploty vody má neblahý vplyv na imunitu rýb. Prirodzenú odolnosť ďalej znižuje používanie chemických prípravkov na úpravu vody, alebo na boj proti riasam.

Zradnosť oslabovania imunitného systému rýb spočíva v tom, že sa prejavy ochorenia neobjavia hneď, ale väčšinou s časovým odstupom. Následky zlého zimovania, vypúšťania nových rýb nesprávnym spôsobom, nevhodnej filtrácie, prerybnenia atď. si mnohokrát už s prekonaným šokom nespojíme a márne sa snažíme prísť na to, prečo ryby náhle ochoreli.

Vždy je lepšie chorobám predchádzať, ako ich liečiť. Prevencia má zásadný vplyv na zdravie všetkých živých tvorov a u rýb vo vašom jazierku to platí dvojnásobne. Stav, kedy je nutné vašich miláčikov liečiť, je väčšinou už len vyvrcholením našich chýb v starostlivosti o jazierko a ryby v ňom. Podávanie liečiv je ťažké a nákladné.

Koi

Najkrajšie, najfarebnejšie, nejpřítulnějšie, najčastejšie chované ... a najviac ohrozené chorobami. Z rýb chovaných v okrasných jazierkach sú Koi najcitlivejšie na choroby aj parazity. Okrem iného je to spôsobené práve krížením týchto rýb s cieľom vytvoriť nové, zaujímavé mutácie. Imunitný systém kaprovitých rýb (vrátane Koi) funguje najlepšie pri teplote 25 °C. Naopak pri teplote 13 °C a nižšej sa z tela rýb dočasne strácajú biele krvinky (leukocyty) a Koi sú v takýchto podmienkach najzraniteľnejšie. 

Plesne, parazity, vírusy a baktérie, ktoré napádajú ryby, nie sú prenosné na človeka.

Bakteriologické ochorenia

Koi môžu byť napadnutí mnohými druhmi patogénnych baktérií. Najčastejšími príznakmi sú otvorené krvavé vredy na tele rýb, výrazne prekrvené miesta na šupinách a koži, zmeny tvaru tela rýb, rozpad plutiev. Baktérie ale môžu zasiahnuť aj vnútorné orgány, na povrchu tela rýb sa to potom nijako neprejaví a ryby môžu hynúť zdanlivo bez príznakov.

Liečba bakteriologických chorôb sa vykonáva antibiotikami. Vždy odporúčame pri podozrení na ochorenie obetovať jednu či dve výrazne zasiahnuté ryby, umiestniť ich do igelitového vrecka s trochou vody z jazierka a dopraviť do niektorého zo štátnych veterinárnych ústavov vo Vašom okolí. V týchto zariadeniach Vám 24H služba, či už živé, alebo čerstvo uhynuté ryby, prijme a vy požiadate o vykonanie rozboru. Testy sa vykonávajú na bakteriálne, parazitologické, prípadne vírusové ochorenia. Je nutné požiadať aj o vykonanie citlivosti na antibiotiká, aby bolo možné podľa nájdenej účinnej látky zvoliť antibiotiká vo vhodnej forme. Test na SVU trvá 3-5 dní, stojí okolo 1.000,- a rozhodne sa oplatí, hoci o dodané ryby prídete.

S nájdením konkrétneho antibiotického prípravku a jeho podávaním vám pomôže veterinárny lekár, alebo odborná firma. Ak je ochorenie v počiatočnom štádiu a v jazierku sú len veľkí, krásni Koi, nezostáva než sa pokúsiť opäť v spolupráci s odborníkmi vybrať širokospektrálne antibiotikum.
Antibiotiká sa u veľkých rýb aplikujú väčšinou injekčne, u rýb menších sa primiešavajú do krmiva. Nezabudnite, že podávanie širokospektrálnych antibiotík, alebo antibiotík bez predchádzajúceho stanovenia citlivosti vedie k vytváraniu rezistentných kmeňov baktérií, na ktoré je potom veľmi ťažké nájsť účinný prípravok.

Ochorenie spôsobené parazitmi 

Koi môžu byť napadnutí parazitmi ako vo vnútri tela, tak na jeho povrchu. Parazity spôsobujú vážnejšie problémy alebo úhyny najmä u mladých Koi. Veľké ryby sa s nimi väčšinou dokážu vyrovnať. Pre prípadné napadnutie vnútornými parazitmi platí opäť nutnosť vyšetrenia na SVU, pretože ich odhalenie je pre laika nemožné. U parazitov vonkajších je sprievodným javom nadmerné vytieranie rýb. Spôsobovať ho môžu napríklad Trichodina, Kožovec rybí (Ichthyophthirius), žiabrové červy (Dactylogyrus, Gyrodactylus), Kaprovec (Argulus).

Pre neskúseného chovateľa je opäť veľmi ťažké určiť druh parazita, väčšinou je nutné použiť mikroskop, preto opäť odporúčame analýzu na SVU, ktorý umožní presné stanovenie druhu parazita a následne liečbu.

Vírusové ochorenia 

Vírusy môžu spôsobiť 4 základné typy ochorenia.

• 1. Koi herpes vírus (KHV)
• 2. Rhabdovirus carpio tzv. jarná virémia
• 3. Carp Pox (CyHV-1) 
• 4. Carp Edema virus (CEV).

S prvými dvoma ochoreniami sa v jazierkach nestretávame. Jarná virémia prepuká vo veľkochovoch, patrí teda skôr k produkčnému rybárstvu. Vírus KHV sa u Koi v Českej republike objavuje veľmi zriedkavo, ale následky napadnutia bývajú, tak ako u predchádzajúceho vírusu, devastujúce pre celý chov.
Naopak veľmi časté napadnutie Koi býva vírusom CyHV-1 tzv. Kaprími kiahňami (Carp Pox). Toto ochorenie sa dá prirovnať k problémom s Herpes vírusom (Natko, oparom) u človeka.

Rovnako ako u ľudí sú tieto vírusy prítomné v bunkách väčšiny populácie a záleží len na imunitnom systéme jednotlivca, ako si s nimi dokáže poradiť. Kým ľudská forma ochorenia pri oslabení imunity (nedostatok spánku, stres atď.) vyvolá reakciu v podobe oparu, u Koi sa objavia vonkajšie príznaky tohto ochorenia vo forme belavých pľuzgierikov, alebo lézií na koži, šupinách alebo plutvách rýb. U niektorých Koi sú tieto prejavy viditeľné celý rok, iným sa objavujú len v súvislosti s jesenným, či jarným kolísaním teploty vody, pri zhoršení životných podmienok, alebo iných stresových situáciách.
Zvlášť mladým Koi spôsobuje problémy vírus CEV z rovnakej skupiny vírusov. U tohto ochorenia nie sú vidieť žiadne vonkajšie príznaky na tele rýb. Ochorenie sa prejavuje veľmi nápadnú apatiou, polihovaním rýb pri dne, alebo na hladine, stratou únikovej reakcie, postupným úbytkom váhy ryby. 

Vírusové ochorenia nejdú nikdy úplne vyliečiť. Baktérie žijú v tele organizmov mimo bunky, množia sa delením a teda je pomerne ľahké ich zničiť cielenou liečbou antibiotikami. Vírusy, na rozdiel od baktérií, žijú vo vnútri tela bunky, kde sa tiež množia. Každá novo utvorená bunka má tak v sebe zároveň novo utvorený vírus a zničiť ho možno teda len zároveň so zničením celej bunky. Hoci teda obranný systém každého organizmu nedokáže vírus úplne zničiť, je v jeho silách zabrániť šíreniu vírusov a zakonzervovať ich v bunkách tak, že sú síce v tele prítomné, ale nespôsobujú žiadne ťažkosti. K tomu je potrebné udržiavať imunitný systém rýb v čo najlepšej kondícii, vyvarovať sa stresovým a šokovým situáciám v chove rýb. Veľmi dôležitou a pri vírusových ochoreniach Koi prakticky jedinou možnosťou, ako podporovať prirodzenú obranyschopnosť rýb, je podávanie kvalitného krmiva, ktoré je obohatené o potravinové doplnky. nevyhnutné je podávanie vitamínu C a to počas celého roka, nielen pri stresových situáciách, ďalej tiež Beta Glucanu, cesnakového koncentrátu aj všetkých ostatných. Zabezpečiť pre Koi ideálnu teplotu vody, pri ktorej funguje imunitný systém naplno po celý rok, možno iba vybudovaním kvalitného zimoviska. Temperovaním (lepšie vzduchu než vody, kvôli väčšej vlhkosti) sa snažíme dosiahnuť 20 - 25 °C.

Plesňové ochorenia

Plesne sa prejavujú bielymi chumáčikmi, alebo tenkými povlakmi na tele a plutvách rýb. Koi nimi bývajú napádaní až druhotne, ako následok iného prvotného ochorenia. Plesne bývajú často spojené s bakteriálnym ochorením, prípadne ako následok napadnutia parazitmi. Vždy je nutné najprv stanoviť diagnózu základného ochorenia a až po dokončení liečby, ak je to nutné, riešiť plesne. Na liečbu týchto ochorení sa používajú väčšinou dlhodobé kúpele v protiplesňových prípravkoch.

Farebný karas

Hoci sa hovorí, že karas vydrží všetko, ani zďaleka to nie je pravda. Aj tieto ryby potrebujú správne vybudované jazierko s patričnou hĺbkou a technikou pre filtrovanie vody.
Vnímavosť k bakteriálnym a vírusovým chorobám je u týchto rýb len menšie než u Koi. Pre tieto kaprovité ryby sú príznaky ochorenia aj odporúčania pre liečbu rovnaké ako u Koi.
U karasov sa veľmi často vyskytujú plesňové ochorenia, ktoré sú spojené so zlými životnými podmienkami. Karas sa dokáže počas krátkej doby v jazierku premnožiť, a pokiaľ nie je počet rýb pravidelne regulovaný, dochádza k postupnému zhoršeniu kvality vody. Ryby sú tiež vďaka premnoženie v tesnejšom kontakte a je len otázka času, než sa rozvinie niektoré z ochorení. Tieto problémy v chove karasov sa prejavujú najmä počas zimy a jari. Riešením je v prvom rade obmedziť množstvo rýb, zlepšiť kvalitu vody a následne použiť niektorý z protiplesňových prípravkov.

Jeseter

Bakteriálne a vírusové infekcie sa u jeseterov chovaných v jazierkach prakticky nevyskytujú. Tieto ryby najčastejšie ohrozuje nedostatok kyslíka, zlá kvalita vody a domáci predátori (mačka). Zatiaľ čo u kaprovitých rýb sa nevyhnutné nasýtenie vody kyslíkom pohybuje okolo 5-6 mg / l, u jeseterov je to 8-12 mg / l. Jesetery sú tiež výrazne menej tolerantní k prípadným vyšším hodnotám čpavku, dusitanov, medi, alebo zinku vo vode.
Občas sa u týchto rýb vyskytujú problémy s prijímaním potravy. Zvlášť po vypustení do nového prostredia sa niektorí jedinci nie sú schopní adaptovať a uhynú v dôsledku hladovania. Tesne pred úhynom, nech už je príčinou neprijímanie potravy, alebo zlé životné podmienky, sa väčšinou telo týchto rýb prehne do oblúka.
Nedostatok kyslíka sa prejavuje tým, že sa jesetery objavujú tesne pod hladinou pri prítoku do jazierka, prípadne vyskakujú von z vody. Ak spozorujeme takéto správanie, je potrebné čo najrýchlejšie posilniť prúdenie vody prídavným čerpadlom, alebo použiť vzduchovanie.
Problémy s prijímaním potravy bývajú často spôsobené nevhodnou veľkosťou granulovaného krmiva. Jesetery sa živia v prírode tak, že výsuvnými ústami hltavo nasávajú hornú vrstvu dna. V tejto vrstve sa nachádza veľa drobných živočíchov (bentos), ktoré tieto ryby prehltnú a zvyšok nasatého vypľujú naspäť. Ak teda zvolíte príliš veľké granule, jesetery sa ich síce budú pokúšať nasať, ale väčšiny sa pre ich veľkosť zasa zbavia.

Veslonos

Ako všetky jeseterovité ryby ani veslonos netrpí na ochorenie spôsobené baktériami, alebo vírusmi. Napriek tomu nie je chov týchto rýb pre každého a kvalita vody, vyšší obsah kyslíka, veľkosť a hĺbka jazierka, sú absolútne nevyhnutné. Nároky veslonosov sú teda minimálne rovnaké ako u jeseterov.
Z možných zdravotných problémov sa u veslonosov navyše vyskytuje pomerne časté zaplesnenie ich veľmi citlivého "nosa". Tento "nos", alebo "veslo" odborne nazývané Rostrum, slúži týmto rybám na vnímanie okolitého prostredia a vyhľadávanie potravy. V jazierku menšom ako 30 m3 si veslonos často odrie, či inak zraní špičku rostra a táto otvorená ranka slúži ako vstupná brána pre plesne, alebo infekciu. Na liečbu môžeme použiť niektorý z protiplesňových, či antibakteriálnych prípravkov, ale úspešnosť liečby býva nízka. Rovnako tak ako u jeseterov býva úhyn zvyčajne predznačený nevratným prehnutím tela.

Kaprovec

Z hľadiska ochorenie nie je chov týchto zvláštnych rýb nijako náročný. Zriedka sa objavuje zaplesnenie, ktoré je vždy spojené so zlými podmienkami v jazierku.
Kaprovci sa dovážajú v malých veľkostiach z Ázie. U čerstvo dovezených rýb sa občas vyskytujú vnútorné aj vonkajšie parazity, po ktorých identifikácii je možné použiť antiparazitné prípravky.
Vždy odporúčame nakupovať nielen tieto ryby u odborných firiem, u ktorých sú k dispozícii karanténovaní a preverení jedinci.

Rady a odporúčania

• 1. Nepripúšťajte do jazierka vodu z okolitej rieky, rybníka, kde sa vyskytujú voľne žijúce ryby a vodné organizmy. Tomuto zdanlivo lacnému spôsobu doplňovania vody sa zásadne vyhýbame opäť z dôvodu možnosti jednoduchého zavlečenia chorôb a parazitov.
• 2. Hoci mnoho faktorov nezapríčinia okamžitý úhyn rýb, pri dlhodobom pôsobení môžu byť príčinou zdravotných ťažkostí rýb. Medzi základné patrí: pripustenie vody zo strechy, zvlášť pomocou medených, alebo pozinkovaných odkvapov a zvodov, nedostatočný objem filtra, prekrmovanie, príliš veľa rýb v jazierku, nečistenie filtrácia, vystavovanie rýb stresu a teplotným šokom, vyššia úroveň škodlivých látok vo vode atď. Takto oslabené ryby potom premôžu nákazy, ktoré sú vo vode bežne prítomné a ryby v dobrej kondícii nemôžu ohroziť.
• 3. Pokiaľ musíme použiť liečivá, starostlivo dodržiavame dávkovanie a myslíme na to, že väčšia koncentrácia týchto látok rybám nesvedčí. Liečivá vždy obmedzujú činnosť biofiltra.
• 4. Nenakupujte ryby na tržniciach, záhradníckych výstavách, v supermarketoch. Ak nie ste odborník, nákazu na rybách veľmi ľahko prehliadnete a často ju nespozná ani neodborný predajca. Tomuto spôsobu nakupovania sa zásadne vyhýbajte
• 5. Neodporúčame pridávanie rýb chytených vo voľnej prírode do jazierka. Tieto ryby si so sebou nesú zvyčajne vonkajšie parazity, prípadne patogénne baktérie a vírusy, ktoré ich vo voľnej prírode, vďaka malej koncentrácii rýb a stálemu prítoku a odtoku vody, vážnejšie neohrozia. Úplne inak je to v záhradnom jazierku, v ktorom voda cirkuluje stále dokola. Z praxe sa nedá odporučiť ani pridávanie "zaručene zdravých rýb" od suseda, alebo známeho. Zmiešaním rýb z dvoch chovov riskujete zavlečenia chorôb, na ktoré nemusí byť imunitný systém jednej, alebo druhej skupiny rýb pripravený.
• 6. Obohacujte a zpestrujte kvalitné krmivá potravinovými doplnkami a probiotikami. Rôznorodosť prírodnej potravy nemožno nahradiť ani najkvalitnejším krmivom. Správne fungujúca obranyschopnosť organizmu rýb je najlepšia prevencia proti ochoreniam.

Otravy

Mimo cielených otráv, kedy vám do jazierka hodí jed sused, alebo sa jedná o zlomyseľného okoloidúceho, ohrozujú obyvateľov jazierka jedovaté látky z týchto zdrojov.

Látky z hnojív používaných v okolitej záhrade.

Spôsob ukončenia fólie jazierka a profil okolitého terénu musia byť vyhotovené tak, aby sa voda, alebo priamo hnojivo z okolia nedostali do jazierka. Táto veľmi častá chyba v konštrukcii jazierka vedie v lepšom prípade k nadmernému rastu riasy, v horšom ovplyvní zdravotný stav rýb.

Postreky na ničenie buriny, prípadne iné chémia na ochranu rastlín v okolí jazierka. Tieto prípravky bývajú väčšinou pre ryby jedovaté.

Využívanie vody zo striech s medenými, alebo pozinkovanými zvodmi a odkvapmi.

Zvlášť jeseterovité ryby sú na tieto látky veľmi citlivé.

Mimo prostriedkov proti vláknitej riase je možné sa vyhnúť používaniu všetkej chémie pre jazierka. U prípravkov proti vláknitej riase dodržujte presne návod na použitie a dávkovanie. Je veľmi dôležité poznať čo najpresnejšie objem vášho jazierka! Na napúšťanie používajte vodomer.

Prípravky na liečbu rýb

Vždy odporúčame skonzultovať aplikáciu týchto prípravkov s odborníkmi.

Dátum poslednej revízie a doplnenie: