Chov pstruhov v záhradnom jazierku

Chov rýb v záhradnom jazierku, ktoré si bude môcť jeho majiteľ čas od času vyloviť a pripraviť na rošte, patrí medzi pomerne časté požiadavky. Býva to tiež často zahrnuté v zadaní pre realizácií jazierka. Bohužiaľ chov lososovitých rýb a taký spôsob prevádzkovania jazierka nie je u väčšiny záhradných jazierok v Českej republike možný. Limitujúcimi faktormi pre chov pstruhov sú - teplota vody a zvýšený výskyt rias najmä vláknitej, ale aj ostatných druhov.

Teplota vody: Mimo horských oblastí sa dá cez letné mesiace v jazierkach namerať od 25 až do 28 ° C. Obsah kyslíka v takto teplej vode nerovnomerne a prudko klesá, čo býva príčinou úhynu pstruhovitých rýb, nielen v záhradných jazierkach. Požiadavky pstruhov na úroveň kyslíka vo vode sú ďaleko vyššie, než u kaprovitých rýb alebo aj jeseterov. Nedostatok kyslíka spôsobuje problémy najmä pstruhom väčšej veľkosti, takže sa občas stáva, že osádka malých rýb v jazierku jednu sezónu vydrží, ale po dosiahnutí väčšej veľkosti nasledujúci rok uhynie.

Zvýšený výskyt rias: Krmivo pre pstruhy, ktoré je určené na rýchly rast dravých rýb zaťažuje filtračný systém ďaleko viac, než krmivo pre bežné druhy rýb. Nielen, že je potrebné zachytiť a rozložiť látky, ktoré vznikajú pri trávení potravy pstruhov, ale filtrácia sa musí vysporiadať aj so zvyškami krmiva na dne, ktoré ryby nestačili zachytiť vo vodnom stĺpci. Aj pri správne zvolenej filtračnej technike väčšinou voda obsahuje nadmerné množstvo živín. Výsledkom býva zvýšený rast vláknitej riasy. V profesionálnych odchovných nádržiach pre pstruhy riasa nespôsobuje väčšie problémy, pretože konštrukcia týchto bazénov, ktoré sú úzke, dlhé a hlboké bez akýchkoľvek plytkých zón a s minimom svetla, riase nevyhovuje. Horšie je to pri záhradných jazierok, ktoré bývajú naopak viac či menej rozliate do šírky s plytkými zónami, štrkom a dostatkom svetla. Riasa v nich môže neobmedzene bujnieť, čo sťažuje údržbu a pekný nie je ani pohľad na jazierko zarastené riasou.

Mnoho z Vás určite nude namietať, že ťažkosti s vláknitou riasou bývajú aj u jazierok bez pstruhov a že je možné pomerne jednoducho vyriešiť niektorými z prípravkov proti riase. Bohužiaľ ak máte v jazierku pstruhovité ryby, nesmiete použiť žiadny z prípravkov, ktoré sú cielené na všetky druhy rias, pretože sú pre tieto druhy rýb vysoko toxické. Pri špeciálnych prípravkoch určených iba na likvidáciu vláknitých rias, ktoré tieto druhy rýb tolerujú, všetci výrobcovia neodporúčajú ich používanie v bazénoch s rybami, ktoré sú určené na konzumáciu. Z vyššie popísaných dôvodov je teda chov pstruhov v záhradnom jazierku obtiažny alebo nemožný.

Výnimku, kedy možno v záhradnom jazierku chovať pstruhy, tvoria jazierka s pretekajúcou vodou, ktoré je možné napojiť na potok alebo riečku s celoročným dostatkom kvalitnej, čistej vody. Ak je zdroj vody dostatočný vzhľadom k počtu chovaných pstruhov, môžu tieto jazierka dobre fungovať aj bez filtrácie. Problémy nebývajú ani s vláknitou riasou, ktorá v studenej, neustále sa meniacej vode nemá dobré podmienky pre svoj rast. Riase nevyhovuje ani nedostatok svetla pod hladinou, ktorý je zapríčinený tvarom a profilom prietočného jazierka na chov pstruhov.

Pokiaľ máte doma vhodné podmienky na vybudovanie prietokového jazierka alebo ak sa chcete cez všetky negatíva pokúsiť o chov pstruhov v záhradnom jazierku, ponúkame niekoľko rád.

Ako teda vybudovať také jazierko?

Tvar: Na rozdiel od bežných jazierok bude tvar jazierka pre pstruhy úzky a dlhý. Nie je potrebný obdĺžnikový pôdorys, dlhé strany môžu byť esovito zvlnené, avšak pre dobré prúdenie vody odporúčame ich vzdialenosť od seba maximálne cca 2 metre. Úzky tvar minimalizuje osvietenie hladiny slnkom a umožňuje rýchle prúdenie vody celým objemom jazierka.

Steny a dno: Nutné je vymurovanie stien zo strateného debnenia, ktoré zabezpečí hladké a kolmé steny. Dno je vybetónované poterovým betónom. Vymurované steny a vybetónované dno znemožní usadzovanie nečistôt a uľahčí údržbu i fungovanie.

Hĺbka: Jednoducho povedané, čím hlbšie, tým lepšie. Ak by sme mali vyjsť z príkladu jazierka so šírkou 2 metre a dĺžkou 5 metrov, potom by hĺbka pri krátkej strane, kde sa voda vracia z filtrácie mala byť cca 1,5 metra a spádovanie dna k protiľahlej krátkej strane by malo končiť v jej strede v hĺbke cca 2 - 2,5 metra (čím hlbšie, tým lepšie). Dostatočná hĺbka zaistí ochladzovanie vody a teplotnú stabilitu. Prudké vyspádovanie dna a úzky tvar podporí prúdenie nečistôt od prítoku k saniu na dne aj na hladine. U prietokových jazierok napojených na potok bez filtrácie umožní úzky tvar i spádovanie zhromažďovaniu nečistôt v najhlbšom mieste jazierka, kde potom môžu byť ľahšie odstránené.

Plytké zóny: U jazierok pre chov pstruhov nebudujeme žiadne plytké štrkové zóny. Zóny s malou hĺbkou by zásadne prispievali k nežiadúcemu ohrevu vody a rast vláknitej riasy v nich by bol len ťažko zvládnuteľný. Jazierka pre pstruhov sú úzke a dlhé a prechádzajú hneď do hlbokej časti bez pobrežných zón.

Horný prepad vody: Prepad sa buduje iba u jazierok s pretekajúcou vodou, u ktorých sa umiestňuje do krátkej strany s najväčšou hĺbkou. Cieľom je, aby voda, ktorá priteká do jazierka z protiľahlej krátkej strany s najmenšou hĺbkou, prúdila celým jazierkom a väčšie nečistoty sedimentovali na dne pod horným prepadom. Z tejto časti jazierka je potom možné ich ľahko odstraňovať. Pre zhotovenie horného prepadu volíme potrubie väčšieho priemeru, najlepšie 110 mm, ktoré je dobré osadiť nerezovým krytom proti možnému úniku rýb.
Jazierka s nútenou cirkuláciou vody nie je nutné vybavovať horným prepadom. Eventuálny prebytok vody, napr. po dlhotrvajúcich dažďoch, využijeme na vyčistenie filtrácie.

Dodatočné prekysličenie vody: U jazierka prietokového alebo cirkulačného dosiahneme najefektívnejšieho  prekysličenia vody použitím prídavného čerpadla. Jeho výkon volíme podľa veľkosti jazierka a množstvo rýb. Čerpadlo umiestňujeme voľne do vody v mieste, kde voda do jazierka priteká z filtrácie, alebo u prietokových jazierok samovoľne. Výtlak z tohto čerpadla vyvedieme tesne nad hladinu, prípadne napoly s hladinou, namierime ho na protiľahlú krátku stranu s najväčšou hĺbkou a na jeho koniec nasunieme koleno 45 °. Pomocou prídavného čerpadla dosiahneme zvýšenia pre ryby prirodzeného, ​​horizontálneho prúdenia, ktoré bude tesne pod hladinou jazierka strhávať hornú vrstvu vody okysličenú prirodzeným atmosférickým tlakom a tiež unášať viac nečistôt k protiľahlej krátkej strane. K posilneniu môžeme použiť rúrkové alebo gravitačné čerpadla.

Filtrácia: Ako je uvedené vyššie, chov rýb určených na výkrm zaťažuje vodu neporovnateľne viac, tomu musí zodpovedať aj veľkosť a kvalita filtra. Volíme teda zásadne komorové filtre väčších objemov než pre bežné jazierka. Výborným riešením je tiež použitie bubnového filtra na prečistenie vody.

Návrat vody z filtrácie cez potok alebo vodopád: U týchto typov jazierok obzvlášť platí, že vodné prvky fungovanie jazierka ovplyvňujú skôr negatívne. Potok alebo vodopád zbytočne zvyšuje teplotu vody (tým klesá obsah kyslíka), znižujú prúdenie vody jazierkom a často sa v nich tvorí vláknitá riasa. Preto čím kratší a jednoduchší návrat do jazierka je, tým lepšie funguje.

Okolie jazierka: Žiaduce je zatienenie čo najväčšej plochy hladiny. Najbližšie okolie jazierka vysádzajte kríkmi alebo stromami, prípadne pre umiestnenie jazierka využite tieň budovy, záhradného domčeka, atď.

Chov jeseterov v jazierku pre pstruhy: Jazierko so pstruhmi možno doplniť o niektorý z druhov jeseterov, ktorí pozbierajú z dna krmivo, ktoré nezachytia pstruhy vo vodnom stĺpci.