Pena na hladine jazierka

Popis: Do určitej miery je výskyt peny na hladine jazierka normálny jav. Objavuje sa najmä pri prítoku vody vracajúcej sa z filtrácie, pri ústí potoka, pod vodopádom. Táto pena vzniká iba zmiešavaním vody a vzduchu a po pár metroch sa na hladine jazierka rozplynie. Občas sa ale v jazierku môže objaviť belavá či žltkastá pena, ktorá sa síce tvorí v rovnakých miestach, ale zostáva na hladine. Táto pena sa neustále tvorí, hoci ju zbiera hladinový zberač a jej množstvo býva väčšie v dopoludňajších hodinách. Príčin vzniku peny môže byť veľa, a hoci je každé jazierko veľmi špecifické, pokúsime sa opísať tie hlavné a odporučiť ich riešenie.

Riešenie: Za väčšinou problémov s penou na hladine stoja organické látky (látky prírodného pôvodu) vrátane proteínov (bielkovín). Rozpustené organické látky (okom neviditeľné) sa do vody dostávajú zo zvyškov rastlín, listov, rias, exkrementov rýb, vytvorených usadenín a povlakov atď. Proteíny sú základnou zložkou potravy rýb. Ryby ich vďaka svojmu metabolizmu premieňajú na energiu a zvyškové látky vylučujú z tela von, kde sú následne biologicky rozkladané vo filtri. Pokiaľ z akýchkoľvek dôvodov zle funguje rozklad týchto látok, začnú sa hromadiť vo vode. Na hladine sa objaví tenký, neustále vznikajúce film. Tento povlak býva na začiatku ťažkostí s penou na hladine a okrem iného znižuje priepustnosť hladiny pre plyny. Ak presiahne množstvo rozpustených organických látok a bielkovín vo vode určitú hranicu (sú prekročené možnosti filtračného systému rozložiť tieto látky) a ak je voda, ktorá je ich väčšej miere obsahuje, zmiešavaná so vzduchom, začne sa vytvárať pena. K tomuto premiešavaniu vody a vzduchu stačí aj vodná hladina, cez ktorú dochádza k výmene plynov.

 
Najčastejšie príčiny vzniku peny na hladine jazierka a ich odstránenie

1. Nerovnováha medzi množstvom organického znečistenia a možnosťami tieto látky spracovať. 
Mimo problémov s penou býva malá filtrácia a slabý výkon čerpadla hlavnou príčinou mnohých problémov s jazierkom. Veľkosť filtra sa viaže na objem jazierka. Na 10 m3 objemu vody v jazierku je nutné mať 1 m3 objemu filtrácie, v ktorej by voda mala pretekať cez 4-5 filtračných komôr. Objem a spôsob prietoku vody filtrom musí umožňovať zachytávanie nečistôt po dobu cca 1 mesiaca, kedy je nutné tieto látky z filtra vypláchnuť.
Výkon čerpadla potom musí byť dostatočný na to, aby neustále vznikajúce organické zvyšky neostávali v jazierku, ale aby ich prúdenie vody dopravovalo do filtrácie, v ktorej budú biologicky spracované, v prípade hrubých nečistôt vypláchnuté.
Malý objem filtrácie, slabé čerpadlo, nečistenia filtra a následne vyššia úroveň rozpustených látok a proteínov vo vode môže byť príčinou vzniku peny na hladine.

2. Zvyšky organického materiálu na dne a stenách jazierka.
Pohybu nečistôt po dne a stenách jazierka by nemalo nič brániť. Každá prekážka (kamene, štrk, ale aj napríklad obklad stien) zapríčiní ukladanie organického materiálu v jazierku, namiesto jeho zachytenia vo filtrácii. Dno aj steny jazierka by teda mala tvoriť hladká fólia. Steny by mali byť kolmé, dno prudko vyspádované od prítoku k saniu. Aj pri takto vybudovanom jazierku je nutné v pravidelnom intervale odstraňovať nánosy a zvyšky vysávačom, dnovou sieťkou a kefou.

3. Príliš veľa rýb v jazierku.
Počet rýb, ktorým je možné pripraviť zodpovedajúce životné podmienky v jazierku, je limitovaný predovšetkým možnosťami filtrácie spracovať odpadové látky. Väčší počet rýb so sebou nesie aj viac kŕmenia a následne viac exkrementov, čo znamená viac rozpustených organických látok a proteínov vo vode. Všeobecne je vždy lepšie mať v jazierku menej, ale pekných a zdravých rýb, než mať jazierko zaplnené rybami. Ľahko sa množiace druhy rýb je potrebné regulovať.

4. Prekrmovanie rýb, nesprávna technika kŕmenia, kŕmenie nevhodným krmivom.
Potrava je najväčším zdrojom bielkovín v jazierku. Je teda nielen dôležité kŕmiť kvalitným krmivom, ale aj správnym spôsobom. Pri jeho podávaní musia mať ryby čas na jeho pozbieranie z hladiny, alebo dna jazierka. Vždy kŕmime teda čo najďalej od dnového sania a skimmera, prípadne použijeme kŕmiaci krúžok. Krmivo, ktoré sa dostane saním do filtra, zvyšuje obsah nespracovaných proteínov vo vode.

Najčastejšie chovaný Koi kapor nemá žalúdok. V prírodných podmienkach tieto ryby prijímajú malé množstvo rôznorodej potravy po celý deň, nie je teda potrebné, tak ako napr. pri dravých rýbách, mať v tele kam uložiť rýchlo zhltnuté jedlo. Táto prírodná adaptácia však môže spôsobovať problémy s kŕmením v jazierkach. Podávanie krmiva 1x za deň je výhodné pre stanovenie jeho množstva aj pre prehľad o jeho skonzumovaní. Na druhej strane tým nútime Koi prijať viac potravy v krátkom čase, na čo nie je ich spôsob trávenia prispôsobený. Nedokonale strávené krmivo nemôže byť v tele efektívne využité a navyšuje úroveň bielkovín v jazierku. 

Nielen Koi, ale všetky ryby sú v rôznych častiach roka odlišne uspôsobené na spracovávanie krmiva. Preto sa granulovaná potrava vyrába v rôznych variantoch, ktoré sa líšia najmä obsahom bielkovín a tuku. Kŕmenie napr. rastovým krmivom v období, keď je teplota vody nízka (jar, jeseň), vedie okrem možných zdravotných ťažkostí rýb tiež k zvýšeniu obsahu proteínov vo vode.

Potravu je teda vhodné rybám podávať v menších dávkach niekoľkokrát za deň alebo, ak kŕmime 1x denne, pretiahnuť dobu kŕmenia malými dávkami na 15-20 minút.

5. Novo vybudované jazierko - syndróm nového jazierka.
Po dokončení jazierka a jeho napustení vodou, nie je možné do takto novo vytvoreného prostredia vypustiť ryby. Minimálna doba pre osadenie rybami je 14 dní. Nielen že je potrebné odvetrať z vody prípadný chlór, ale počas tejto doby môžu kvalitu napustenej vody ovplyvňovať látky, ktoré sa do nej dostávajú z materiálu použitého pri stavbe (cement, znečistenie štrku, použité lepidlá, tmely a odmasťovače). Všetky tieto nechcené prímesi je potrebné pomocou filtrácie dostať z vody. Toto "vyčistenie" vody v jazierku je však len prvou časťou problému s novým jazierkom.

Druhá časť problémov je spojená s biologickou časťou filtrovania vody. Nabehnutie biologického čistenia vo filtrácii trvá minimálne 1 mesiac a to aj napriek tomu, že pravidelne aplikujete štartovacie filtračné baktérie. Baktérie, ktoré sa využívajú na odstraňovanie nežiaducich látok z vody, však nežijú len vo filtrácii, usadzujú sa na každom povrchu pod hladinou. Tieto biologické filmy znásobujú kapacitu filtrovania vody a sú zásadné pre životné prostredie v jazierku. K tomu, aby filtračné baktérie mohli vytvoriť biofilmy a osídliť nové prostredie, však potrebujú pomerne dlhý čas. Z praxe vieme, že to môže trvať až pol roka. Počas tejto doby filtrovanie vody prebieha obmedzene, čo má vplyv nielen na ryby a kvalitu vody, ale tiež na rozkladanie bielkovín a organického materiálu, teda aj na možnú tvorbu peny na hladine.

6. Nedostatočná úroveň kyslíka vo vode, filtrácii.
Kyslík patrí medzi základné podmienky k životu. Nasýtenie vody kyslíkom je nevyhnutné ako pre život rýb, tak pre baktérie, ktoré sú nutné k rozkladu nežiaducich látok. Vo vode s nedostatkom kyslíka nemôže správne fungovať ich spracovávanie, čo môže viesť k vytváraniu peny na hladine.

7. Pritekanie vody z okolitého terénu do jazierka, záhradné hnojivo.
Zle ukončené okraje jazierka, alebo zlý sklon terénu v jeho okolí, bývajú častou príčinou problémov. Ak umožníme dažďovej vode z okolitého terénu vtekať v niektorom mieste do jazierka, tak s touto vodou pretečie do jazierka tiež veľa rozpusteného aj nerozpusteného organického materiálu. S týmito nadbytočnými živinami však kapacita filtračného systému nepočíta, tieto látky nie sú rozkladané a to môže iniciovať vznik peny. Vylúčenie možnosti vtekaniu vody z okolitého terénu do jazierka, patrí medzi základné podmienky pri jeho navrhovaní a výstavbe.

8. Trenie rýb, prípadne žiab v jazierku.

Aj táto, na prvý pohľad radostná udalosť, môže mať dve strany. Na jednej je to určitá vizitka chovateľa a známka toho, že podmienky v jeho jazierku umožňujú rozmnožovanie rýb, na druhej strane sa pri trení rýb dostáva do vody veľa biologického materiálu (ikry, mlieč), teda tiež veľa bielkovín. Občas býva trenie rýb natoľko intenzívne, že vyššia úroveň nerozložených proteínov vo vode spôsobí vznik peny.

Za priaznivých podmienok sa však môže vyšší obsah bielkovín objaviť aj v jazierku bez rýb. Jarné rozmnožovanie žiab, ktoré sa z okolia stiahnu k jazierku vo veľkých počtoch, opäť prináša do vody veľa proteínov, ktoré môžu v tomto období zapríčiniť vznik peny na hladine

.

 
Zhrnutie: Hoci samotná pena na hladine neznamená akútne ohrozenie jazierka a jeho obyvateľov, môže byť známkou vychýlenia rovnováhy medzi množstvom odpadových látok a možnosťami ich rozložiť. Ak medzi vyššie napísanými príčinami nenájdete tú Vašu, odporúčame obrátiť sa na našu, alebo inú odbornú firmu.

Dátum poslednej revízie a doplnenie: