Katalog produktů
Články

První pomoc po zjištění onemocnění v jezírku

Skúsený chovateľ to spozná okamžite. Stačí mu letmý pohľad na ryby v jazierku, keď prechádza okolo. Ryby, miesto aktívneho pohybu vo vodnom stĺpci, "visia" na dne alebo naopak pod hladinou, nereagujú na pohyb, neschádzajú sa ku kraju jazierka v očakávaní kŕmenia. Niečo sa deje, ale čo? Pri bližšom pohľade majú jedinci, ktorí sú na tom najhoršie, pritiahnuté prsné plutvy k telu, strnulo zízajú pred seba. Niet divu, že aj menej skúsený chovateľ, ktorý zmenu v správaní rýb zistí až pri kŕmení, začne podliehať panike. Majiteľ jazierka sa začne správať rovnako ako v podobných situáciách každý - pudovo. V dobrej viere chce niečo urobiť hneď a rýchlo vrátiť správanie rýb späť do pôvodného stavu.

V tejto chvíli sa urobí najviac chýb. Pôvodná panika sa začne miešať s chladným uvažovaním a chovateľ premýšľa nielen, ako všetko vyriešiť rýchlo, ale tiež, ako to urobiť jednoducho - najlepšie niečo do vody naliať alebo nasypať a bude vyriešené. Takže rýchlo k počítaču, kde sa mu objavia rôzne diskusné fóra s rôznymi zaručenými radami. So žiadosťou o pomoc sa nešťastník často obracia na suseda (chodí chytať ryby, tak tomu musí rozumieť), iného chovateľa a až nakoniec volá do odbornej firmy. Mimo poslednej varianty mu však každý radí niečo iné. Na internete sa hľadanie podobá situácii, keď Vás pichá v boku a snažíte sa podľa príznakov zistiť, čo Vám je (zistíte, že trpíte asi všetkými ochoreniami, čo len existujú). Ak sa pokúsite určiť pôvodcu zvláštneho správania rýb sami, prvé laické diagnózy najčastejšie znejú asi takto: dosadli mi na jazierko kačice a zavliekli mi tam - plesne, parazity alebo nebezpečné baktérie. Prípadne - sused mi tam asi vylial nejakú neznámu látku a ryby otrávil alebo mi niečo do vody zaniesli žaby, atď.

Keby sme zhrnuli úvod problematického správania rýb v jazierku, každý z nás sa od tohto zistenia chová a jedná dosť zbrklo. V strese zvyčajne chybuje či už v diagnóze, tak v odstraňovaní príčin i liečbe. V nasledujúcich riadkoch ponúkame prehľad najčastejších chýb a aspoň všeobecné návody na riešenie. Vopred zdôrazňujeme, že konzultácia s odbornou firmou je vždy nevyhnutná.

Časté chyby pri zistení podozrivého správania rýb

Keď už požiadate o radu suseda, prejdete diskusným fórom alebo sa k Vám dostanú rady typu "jeden pán hovoril, ... a to vždy zaberie", verte, že úspešnosť týchto rád sa blíži nule.
Určite sa snažte sami prísť na príčinu divného správanie rýb, ale skôr než čokoľvek podniknete, konzultujte všetko s odbornou firmou. Ako spoznáte odbornú firmu? Vyhľadajte firmu, ktorá sa jazierkami a chovom rýb v nich zaoberá - nielen jazierka stavia a predáva všetko, čo k nim patrí, ale ponúka a chová tiež okrasné ryby - čím viac, tým lepšie. Zdôraznime tu, že sa musí zaoberať okrasnými rybami - nie rybami určenými na konzumáciu, zdôraznime, ryby v jazierkach, nie v rybníkoch.
Poraďte sa skôr, než do jazierka niečo nalejete alebo nasypete!

Čo urobiť najskôr?

1) Snažte sa upokojiť a nepanikáriť. Skúste logicky a racionálne sami prísť na príčinu, ktorú Vám potom potvrdia alebo vyvrátia oslovení odborníci. V drvivej väčšine prípadov držíte kľúč k riešeniu práve Vy a v rovnakej väčšine prípadov, stojí za ťažkosťami nejaká Vaša chyba! Nehľadajte príčinu v okolí alebo vonkajších vplyvoch (neprajníkov sused, vodné vtáky, žaby, atď.). Je to síce jednoduché, rýchle, ale verte, že pôvodcom problémov býva najčastejšie nejaká chyba v starostlivosti.Priznajte si to a o to rýchlejšie môžete začať pracovať na náprave.

2) Najskôr zistite parametre vody v jazierku. Pomocou orientačných testovacích papierikov (QuickStick 6in1) potvrdíte alebo vyvrátite zvýšenú úroveň dusitanov (NO2), dusičnanov (NO3), prípadne uhličitanovej tvrdosti vody (KH) alebo pH. Špeciálnou alebo rozšírenou sadou testov potvrdíte alebo vyvrátite prítomnosť amoniaku (NH3).

3) Sami premýšľajte, od kedy problémové správanie začalo alebo opačne, kedy sa naposledy ryby správali normálne. Čo ste odvtedy urobili alebo začali robiť okolo jazierka inak? Nezmenilo sa niečo? Nedopúšťate vodu z iného zdroja? Nekŕmite inak alebo iným krmivom? Venujete sa údržbe jazierka ako obvykle? Čistíte filtre rovnako pravidelne? Nepridávali ste do jazierka novej ryby? A tak ďalej. Nepodceňte ani malé zmeny a pamätajte, že najviac toho o Vašom jazierku viete práve Vy.

4) Najťažšie a zároveň najdôležitejšie je určenie príčiny. Ak sa to podarí, cesta k náprave môže byť rýchla.

5) V prípade úhynu niektorých rýb alebo ak vidíte, že ich koniec je neodvratný, dajte ich do PVC vrecka aj s vodou z jazierka a dopravte ich do najbližšieho Štátneho veterinárneho ústavu (SVÚ), kde stanovia príčinu uhynutia. Ak nemôžete ryby doručiť bezodkladne, uložte ich do chladu do doby, než to bude možné - nie do mrazničky. Počítajte s tým, že výsledky vyšetrenia budete mať k dispozícii za 3-5 pracovných dní, preto rýchlosť dodania rýb je v týchto prípadoch základným predpokladom záchrany ostatných rýb v jazierku.

6) Ku konzultácií u odbornej firmy si pripravte tieto údaje:

hodnoty parametrov vody (NO2, NO3, NH3, pH)
objem jazierka, počet a druhy rýb
popis prejavu ochorenia - doba trvania
technické údaje technológie jazierka - výkon čerpadiel, druh filtrácie
opis správania rýb, či prijímajú potravu, detailné fotky - stačí aj telefónom a podobne

Čo určite nerobiť

Do jazierka nepridávajte bez konzultácie s odborníkmi žiadne prípravky. Najprv sa poraďte.
Používanie univerzálnych širokospektrálnych liečiv na všetky možné ochorenia, baktérie, plesne a parazity je väčšinou len strata drahocenného času. Práve vďaka univerzálnosti liečia všetko a nič, čo znamená, že pravdepodobnosť, že zaberú je veľmi nízka. Čo však tieto prípravky urobia takmer vždy je to, že zhoršia podmienky pre fungovanie biologickej časti filtrovania vody, ktorú tiež zaisťujú baktérie a tým sa zhorší kvalita vody pre všetky (aj tie ochorením nezasiahnuté) ryby v jazierku. Keď Vám následne odborník poradí presne cielenú liečbu vhodným liečivom alebo antibiotikami, býva tiež problém s ich aplikáciou, pretože koncentrácia použitého univerzálneho lieku môže vo vode jazierka pretrvávať a súbežné užitie dvoch akýchkoľvek liekov sa v žiadnom prípade nedá odporučiť!
Ak nájdete uhynutú rybu alebo rybu tesne pred uhynutím, nesnažte sa ju rýchlo odstrániť - je potrebné ju čo najrýchlejšie dopraviť na SVÚ.
Ak sa Vám nezdá správanie jednej až dvoch rýb z mnohých, vedzte, že najlepšie je im v jazierku, v ktorom sú. Ak sa rozhodnete predsa len dať problémové ryby do karanténnej nádrže, nezabudnite ju naplniť vodou z jazierka a tiež napojiť na filtráciu.

Čím to je, že zdravé ryby náhle ochorejú alebo stratia vitalitu?

Otázka, ktorá Vás pri pohľade na jazierko s rybami s ťažkosti, napadne ako prvé.

Keď opomenieme problémy, ktoré spôsobila zlá kvalita vody, každé bakteriálne, vírusové, plesňové alebo hubové ochorenie, potrebuje spúšťač. Veľa vymenovaných pôvodcov chorôb sa v rôznej miere vo vode s rybami stále vyskytuje. Občas sa v neškodnej koncentrácií objavia aj na tele zdravých rýb, bez toho aby im nejako ublížili. Sterilná voda bez choroboplodných zárodkov by vylučovala aj život samotných rýb. Čo ale spôsobí, že sa situácia, niekedy aj veľmi náhle, zmení k horšiemu? Všetky choroby čakajú na oslabenie organizmu, zvlášť imunitného systému, a pretože mnoho vecí v jazierku sa deje len vďaka Vám, čakajú na Vašu chybu. Spúšťačom je teda väčšinou chyba chovateľa.

Vymenujme tie najčastejšie:

nedodržania správneho postupu vypúšťania nových rýb do jazierka - najmä teplotný šok alebo šok z náhleho prechodu do prostredia s iným zložením vody a pH
zanedbávanie pravidelného čistenia filtrácie
prekrmovanie, neodstránenie prípadného nespotrebovaného krmiva, neupravená kŕmna dávka vzhľadom na vývoj počasia
nepreplachovanie potrubia alebo hadíc privádzajúcich vodu z jazierka
ponechanie jazierka bez fungujúcej cirkulácie vody cez filtráciu dlhší čas
kŕmenie rýb v jazierku bez fungujúceho alebo vhodného filtra
neodstraňovanie organických nečistôt z jazierka

Najčastejšie zdravotné problémy rýb chovaných v jazierkach

Koi

Bakteriálne nákazy

Príznaky - krvavé miesta na tele rýb, "podobrané" šupiny, krvavé vredy. Ľahostajné ryby bez pohybu a bez reakcie na pohyb, s plutvami zloženými k telu.
Vaša reakcia - rybu tesne po alebo tesne pred uhynutím čo najrýchlejšie dopraviť na SVÚ a podľa výsledkov podávať antibiotiká.

Vírusové nákazy

- Kaprie kiahne (carp pox)

Príznaky - mliečno zafarbené lézie a nárasty na plutvách, tele a hlave koi.
Vaša reakcia - pretože priama liečba neexistuje, jediná možnosť je podpora imunitného systému koi. Pridávame na krmivo vitamín C, cesnakový koncentrát a betaglutan. Všetky koi alebo aspoň tie zasiahnuté držať cez zimu vo vykurovanom zimovisku.

- Iné ochorenia spôsobená vírusmi

Príznaky - nafúknuté telo, odstáte šupiny, vypuklé oči
Vaša reakcia - rybu z jazierka odstráňte, pretože tento stav je už neliečiteľný. Hoci vírusové ochorenia rýb bývajú vo veľkochovoch vysoko infekčné, až na úplné výnimky, to neplatí pre chov rýb v jazierkach. Ochorenie býva záležitosť iba jednotlivých rýb. Liečba neexistuje.

Rakovina koi

Príznaky - zvoľna sa zväčšujúce hrče a výdute na tele rýb, najmä v oblasti spodnej časti tela. Ryby sú, mimo týchto vizuálnych prejavov, aktívne a prijímajú potravu.
Vaša reakcia - liečba neexistuje, rakovina však nie je nákazlivá a ryby sa s ňou môžu dožiť pomerne vysokého veku.

Parazity

- Kaprovec obyčajný (argulus)

Príznaky - cca 5 mm veľké, mliečno sfarbené parazity na tele, plutvách a šupinách rýb. Pri bližšom pohľade sú aj voľným okom vidieť oči a tvar tela s chvostíkom (vzhľad je podobný Trilobit).
Vaša reakcia - podľa objemu jazierka použite prípravok Argulol

- Žiabrové hlísty (žiabrové červy)

Príznaky - ryby sú bez pohybu a reakcie na pohyb, zhlukujú sa pri hladine.
Vaša reakcia - pre potvrdenie je potreba vyšetrenie na SVÚ, laik je nespozná. Po potvrdení diagnózy sa liečia prípravkami po konzultácii s odbornou firmou.

- Kožovec rybí (ichtyoftirióza)

Príznaky - podobné ako u žiabrových hlíst, ryby sa navyše zvýšene otierajú.
Vaša reakcia - ani tu laik nie je schopný bezpečne určiť, či ide o tohto parazita, preto platí rovnaký postup ako pri žiabrových hlíst

- Trichodina (trichodinóza)

Príznaky - rovnaké ako u oboch predchádzajúcich, vrátane zvýšeného otierania rýb
Vaša reakcia - je potrebné potvrdenie tohto ochorenia pomocou mikroskopu alebo na SVÚ. Parazit sa likviduje prípravkom podľa odporúčania odbornej firmy.

Zlé parametre vody

Príznaky - ryby sú zhromaždené v kŕdli pri dne alebo pri prítoku vody do jazierka. "Visia" vo vodnom stĺpci bez pohybu. Po vyplašení sa rozbehnú, ale čoskoro sa opäť vrátia späť a držia sa znovu v apatickom kŕdli, neprijímajú potravu.
Vaša reakcia - vykonať ihneď testy na kvalitu vody - NO2, NH3, pH. Ak sa potvrdí, vymeňte ⅓ až ½ vody v jazierku. Výmenu prípadne vykonávajte viac dní za sebou, až do zlepšenia kvality vody. Vodu vždy najprv odčerpajte tak, že vyčistíte filter a vysajte celé jazierko - zásadné je zbavovať sa zaťaženej vody s kalom, nie iba čistej. Novú vodu potom pripúštajte tak, aby nedošlo k šoku rýb následkom príliš rýchlej výmeny.

Jalec tmavý, amur, kaprovec čínsky

Pre tieto druhy rýb platí to isté ako pre koi, s výnimkou bakteriálnych a vírusových ochorení, na ktoré tieto druhy rýb, až na vzácne výnimky, v jazierkach netrpia.

Jesetery, veslonos, vyza

Odolnosť týchto druhov rýb voči vírusovým alebo bakteriálnym ochoreniam je takmer stopercentná. Najviac problémov im pôsobí nedostatok kyslíka a zlá kvalita vody v jazierku.

Nedostatok kyslíka

Príznaky - ryby plávajú tesne pod hladinou, sú apatické, neprijímajú potravu, niekedy odchádzajú do plytčín alebo vyskakujú z jazierka. Časté je plávanie so špičkou nosa alebo rostra (vesla) von z vody.
Vaša reakcia - okamžite zvýšiť úroveň hladiny kyslíka. Najefektívnejšie toho dosiahnete posilnením prúdenia vody. Pridajte ďalšie čerpadlo alebo posilnite hlavné čerpadlo. Menej výhodným, ale možným variantom, je použitie kompresora.

Zlá kvalita vody

Mimo nedostatku kyslíka, druhá najčastejšia príčina problémov v chove jeseterov. Väčšinou sa jedná o čpavok (NH3), na ktorého výskyt sú tieto ryby ďaleko citlivejšie, než napríklad koi. Čpavok je v jazierku takmer vždy spojený s prekŕmením rýb, takže s chybou chovateľa.

Príznaky - malátne pohyby, apatia. Jesetery polihujú na dne, obracajú sa na bok, pri plávaní strácajú orientáciu a rovnováhu.
Vaša reakcia - najprv vykonať test na prítomnosť NH3. Hoci test uvádza, že malé množstvo čpavku vo vode ešte dokážu ryby tolerovať, pre chov jeseterov v jazierku musí byť úroveň NH3 nulová! Ak sa Vám potvrdia testy akéhokoľvek množstva čpavku v jazierku s jesetermi, okamžite vymeňte ⅓ až ½ vody v jazierku. Výmenu prípadne vykonávajte viac dní za sebou, až do zlepšenia kvality vody. Vodu vždy najprv odčerpajte tak, že vyčistíte filter a vysajete celé jazierko - zásadné je zbavovať sa zaťaženej vody s kalom, nie iba čistej. Novú vodu potom pripúštajte tak, aby nedošlo k šoku rýb následkom príliš rýchlej výmeny. V akútnych prípadoch, a ak je to možné, ako prvá rýchla pomoc je premiestniť jesetery do inej nádrže alebo jazierka.

Ako postupovať pri podozrení z bakteriálnej nákazy

Prejavy väčšiny ochorení sa dosť podobajú a pre laika je ťažké určiť, čo spôsobilo problémy jeho rýb. Napriek tomu, ak sa domnievate, že by problémy mohli byť zavinené bakteriálnou nákazou alebo ste k rovnakému záveru dospeli po porade s veterinárom alebo odbornou firmou, postupujte nasledovne.

Ako už bolo spomenuté najviac zasiahnutú rybu, alebo rybu tesne po úhyne, čo najskôr doručte na SVÚ. Rybu alebo ryby vylovte do igelitového vrecka s trochou vody z jazierka. Ak nie je možné ich dopraviť na SVÚ ihneď, uchovajte ich v chladničke, nie však v mrazničke. Na SVÚ Vám môžu urobiť aj podrobný test parametrov vody. Potrebujete k tomu sklenenú čistú fľašu s objemom 1 l s vodou z Vášho jazierka. Pri vypisovaní žiadanky o vyšetrenie uveďte, že mimo testu na baktérie a následného stanovania ich citlivosti na antibiotiká, chcete vykonať aj vyšetrenie na parazity - overíte si tým ich prípadný výskyt vo Vašom jazierku. Počítajte s tým, že vyšetrenie a stanovania citlivosti trvá 3-5 dní.

Čo ďalej s výsledkami z SVÚ?

O interpretáciu výsledkov vyšetrení požiadajte odbornú firmu alebo špecializovaného veterinára. Pretože citlivosť baktérií na antibiotiká sa vykonáva len účinnou látkou, je potreba nájsť konkrétne komerčné liečivo, ktoré túto látku obsahuje. Veterinár Vám pomôže s nájdením vhodnej formy antibiotika (injekčné, tekuté alebo vo vode rozpustné), aby bolo možné ich namiešať na krmivo. Odborník tiež pomôže s určením dĺžky doby podávania antibiotík.

Ako vyplýva z článku, pomoc profesionálov, či už je to špecializovaný veterinár alebo odborná firma, po zistení ochorenia rýb vo Vašom jazierku je zásadné a úplne nevyhnutná.