Kaprie kiahne

V posledných rokoch je toto ochorenie na vzostupne najmä v chovoch koi, preto považujeme za potrebné venovať sa mu obšírnejšie. Informácie, ktoré tu uvádzame by mali prispieť k rýchlejšiemu rozpoznaniu a potlačeniu kaprích kiahní v chovoch koi. Laickí chovatelia často považujú prejavy za napadnutie plesňami a tak sa snažia ryby liečiť. Pochopiteľne bez úspechu.

Pôvodcom kaprích kiahní sú vírusy, konkrétne vírusy z čeľade herpes. Herpes vírusy patria medzi najrozšírenejšie a delia sa na veľa druhov, ktoré spôsobujú najrôznejšie ochorenia. Patrí sem aj veľmi obávaný KHV (koi herpes vírus). Hoci je pôvodcami rovnaká skupina vírusov, jednotlivé ochorenia spolu nesúvisia a je potrebné ich rozlišovať.

Skupina herpes vírusov, ktorá spôsobuje kaprie kiahne, sa označuje ako CyHV-1 (cyprinus herpes vírus) a napadá najviac kaprovité ryby (koi, ale aj kapor obyčajný, karas, závojnatky, jalec tmavý, Amur, mrena obyčajná pod.). U kaprov chovaných v rybníkoch sa prvé zmienky o tejto chorobe objavujú už pred 400 rokmi. V odbornej literatúre sú popísané príznaky a uvádzajú sa aj pomerne značné úhyny rýb, pochopiteľne bez určenia pôvodcu. Samotný vírus bol nájdený a opísaný v roku 1964. Znamená to, že sa s touto chorobou u kaprovitých rýb stretávame už veľmi dlho. Rovnako dlho sa vie, že sa v chovoch rýb objavuje cyklicky, bez zjavného dôvodu, široko rozšíri, kulminuje a náhle zase zmizne. Bohužiaľ v posledných desiatkach rokov sa vírusu vďaka globalizácii a medzinárodnému obchodu s rybami, aj vďaka rozširovaniu komerčných a záujmových chovov rýb, veľmi darí.

Každé napadnutia organizmu vírusmi herpes je nebezpečné nielen v tom, že môže zapríčiniť celkové ochorenie, ale vírusy, ktoré sa dostanú do buniek nervového a lymfatického systému rýb, môžu v týchto bunkách zostať a množiť sa bez toho, aby v hostiteľskom organizme spôsobili vznik choroby. Takéto ryby síce samy neochorejú, ale stanú sa prenášačmi vírusu. Vírus kaprích kiahní sa prenáša kontaktom z ryby na rybu, mimo telo dokáže vírus prežiť iba krátku dobu. Čím je kontakt rýb tesnejší (viac rýb na malom priestore), tým lepšie sú podmienky na šírenie. Zatiaľ čo predtým sa uvádzalo premorení populácie kaprov a koi okolo 60%, posledné informácie hovoria o výskyte vírusu kaprích kiahní takmer u všetkých rýb v komerčných a záujmových chovoch. Našťastie sa, ako v minulosti, tak aj v prítomnosti dokáže drvivá väčšina rýb s napadnutím týmito vírusmi vyrovnať a ochorenie sa u nich po celý život nijako neprejaví.

Píznaky

Vírus kaprích kiahní sa vo fáze ochorenia prejavuje zdurením hornej vrstvy kože, na ktorej povrchu vzniká kožný útvar - lézia, ktorá má väčšinou kvapkovitý alebo oválny tvar. Farba tohto nepekného výrastku je mliečne belavá, neskôr prechádza do svetlo šedej, či oranžovej (toto zafarbenie je dôvodom toho, že si laici napadnutie vírusmi pletú s plesňami). Konzistencia lézie je rôsolovitá. Napadnutie organizmu rýb a kožné útvary zvyšujú možnosť, že sa v mieste zdurenia vytvorí kožný, rakovinový nádor.

Lézie sa vyskytujú najmä na chrbtovej, prsných a chvostovej plutve. Často sa tiež objavia na chrbte, hlave a v oblasti očí a úst rýb. Najmä v počiatočnej fáze ochorenia ryby prijímajú potravu a sú aktívne bez akéhokoľvek obmedzenia. Choroba sa často, ale nie vždy, prejavuje tak, že sa lézie objavia na jeseň alebo na jar pri kolísaní a poklese teploty vody a neskôr spolu s prirodzeným ohrievaním vody zase vymiznú. U jedincov so zníženou obranyschopnosťou organizmu alebo poruchou imunity sa počet lézií na tele zvyšuje a postupne dochádza ku kolapsu celého organizmu.

Akýkoľvek organizmus vrátane rybieho alebo ľudského nedokáže zničiť vírusy vo svojom tele. Akonáhle sa vírusy dostanú do bunky, ovládnu ju a imunitný systém (biele krvinky) by musel spolu s vírusmi zničiť i svoju vlastnú napadnutú bunku, znamená sám seba. Ako sa telo potom dokáže ubrániť tomuto napadnutiu?

Vírusy sa na rozdiel od baktérií nedokážu samy množiť. K svojemu rozšíreniu využívajú množenie telových buniek. Ovládnu tú, do ktorej sa dostali cez bunkovú stenu a infikujú jej novovytvorené bunky tak, že každá novovytvorená bunka obsahuje aj kópiu pôvodného vírusu. Imunitný systém organizmu má k redukcii množenia vírusov jedinú šancu a to je práve štádium nových buniek, ktoré sa práve "uvoľnili" z materskej bunky. Iba vtedy a len ak je kvalitných bielych krviniek dostatok, je možné zlikvidovať tie nové bunky, ktoré obsahujú kópie vírusov a tým obmedziť ich šírenie. Vírusy potom síce zostávajú v prvotne napadnutých bunkách v "kľudovom" štádiu, neohrozujú organizmus svojim šírením, ale stále čakajú na oslabenie imunitného systému.

Liečba a prevencia

Prístupy k tejto chorobe rýb v záujmových chovoch bývajú rôzne. Od bagatelizovania, až po prehnanú úzkostlivosť.

Môžete sa stretnúť s návodmi na liečenie pomocou zvýšenia teploty vody, pridávanie soli do vody alebo zoškrabovanie lézií z plutiev a tela. Existujú odporúčania na chov koi len vo vode okolo 20 ° C, pretože len tak sa prejavom napadnutia vírusmi vyhnete. Občas možno naraziť aj na prípravky, na ktorých sa uvádza, že dokážu kaprie kiahne vyliečiť.

Ak vyjdeme z toho, že väčšina rýb (koi), ktoré sa správajú alebo dajú kúpiť, sa pravdepodobne už s vírusmi kaprích kiahní stretla, má vírusy vo svojom organizme, ale dokáže vďaka dobrej imunite s nimi vyjsť a zabrániť ich rozvoj a napádaniu ďalších buniek, nemá asi zmysel si robiť starosti s nákupom iba zdravých rýb alebo skúmať, či Vaši koi v sebe tieto vírusy majú alebo nie.

Účinný liek na túto skupinu vírusov neexistuje. Podľa našich skúseností liečiť povrchové príznaky - lézie nemá príliš zmysel, pretože pôvodca ochorenia sa skrýva hlboko v bunkách v organizme. Často nezabráni rozvoju choroby, ani chov koi iba v teplej vode alebo zimovanie rýb v zimovisku.

Sme zástancami dôslednej prevencie. Mimo vylúčenia všetkých faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja choroby a ktoré uvádzame v odseku nižšie, máme najlepšie skúsenosti s celoživotným podporovaním prirodzenej obranyschopnosti rybieho organizmu. Čo to znamená?

Najmä kvalitné krmivo. Podľa možností podávajte Vašim rybám vždy to najlepšie. Ďalej obohacujte i toto kvalitné krmivo o všetky dostupné potravinové doplnky, najmä Cesnakový koncentrát, Vitamín C, Beta Glucan, napr. Minerály, Propolis, probiotiká atď. Tu je potrebné podčiarknuť slová celoživotné podávanie, pretože účinky týchto aditív sa prejavia na imunite organizmu iba pri dlhodobom užívaní.

Ak chcete pre Vaše koi urobiť maximum, držte ich cez zimu v zimovisku. Platí to hlavne pre koi, u ktorých sa kiahne už prejavili. V zimovisku môžete na menšom objeme vody ryby tiež ľahšie prikrmovať kvalitným krmivom s doplnkami.

Faktory, ktoré prispievajú k rozvoju ochorenia

Premnoženie rýb - nedodržanie počtu rýb vzhľadom k objemu vody, ktorý je k dispozícii (platí aj pre komerčné rybárstvo). Ryby sú nielen v tesnejšom kontakte, čo uľahčí prenos vírusu, ale väčšinou s veľkým počtom rýb klesá kvalita vody, úroveň prekysličenia, dvíhajú sa hodnoty nežiaducich parametrov vody a stúpa zaťaženie rýb stresom.

Stres - snažte sa obmedziť vznik stresu na minimum. Dodržiavajte zásady vypúšťania nových rýb. Čerstvú vodu dopúštajte do jazierka vždy postupne. Pokiaľ čistíte jazierko vo väčšom rozsahu, vopred si všetko starostlivo naplánujte a pripravte, aby sa doba čistenia a tým aj zhoršených podmienok pre ryby, skrátila čo najviac. Občas ste nútení ryby z dôvodu čistenia preloviť do bazéna alebo nádrže mimo jazierko. Myslite pri tom na to, že ryby musia mať v náhradnom priestore vodu, v ktorej boli v jazierku! To platí aj pri umiestňovaní rýb do zimoviska alebo karanténnej nádrže.

Stres u rýb vyvoláva tiež nedostatok kyslíka, zlá kvalita vody, ich veľký počet, atď.

Kolísanie teplôt - mimo teplotných šokov, ktoré môže spôsobiť chovateľ nevhodným postupom pri manipulácii s rybami, sú ryby vystavené aj prirodzenému jesennému alebo jarnému kolísaniu teploty vody, ktoré však len ťažko ovplyvníte. Náhle zmeny teplôt nie sú pre imunitný systém rýb dobré a vyhnúť sa im u jazierok v ČR môžete len umiestňovaním rýb do zimoviska.

Odolnosť rýb - počítajte už od začiatku s tým, že sa venujete chovu ľuďmi vyšľachtených a neustále ďalej šľachtených zvierat - koi. Pravdepodobnosť oslabenia imunity u farebných či inak upravených mutácií (tiež napríklad psov, mačiek, atď.) Je vyššia ako v prírodnej populácii.

Medzi jednotlivými variantmi koi sú niektoré viac vnímavé k tomuto ochoreniu - napr. Goromo, Goshiki, Tancha. To však vôbec neznamená, že Vám koi týchto variet musí ochorieť!

Možnosť prenosu vírusu CyHV-1 kaprích kiahní na človeka - hoci herpes vírus, ktorý u človeka spôsobuje tzv. Opar, herpes a je známy typickým prejavom na perách alebo v oblasti úst a nosa, pochádza tiež zo skupiny herpes vírusov, je prenos rybieho vírusu na človeka nemožný!

Dátum poslednej revízie a doplnenie: