Množenie vodných rastlín

Vodné rastliny sú viacročné byliny, ktoré možno množiť generatívne i vegetatívne.

Generatívne množenie

Rastliny sa voľne vysemeňují do okolitej vody, kde pod hladinou klíčia a tvoria tak nové rastliny napr. Alisma Plantago (Žabník), Malus domestica coronopifolia (jabloň).

Generatívne rozmnožovanie je u vodných rastlín silne ovplyvnené prostredím. Niektoré rastliny kvitnú aj pod vodou. Kvet nesie pohlavné orgány, tyčinky a piestiky. Po opelení sa v semenníku vytvára plod a v ňom spravidla semená. Zrelé semená majú u vodných a bahenných rastlín zaujímavý tvar a tvrdú škrupinu a sú obyčajne veľmi malé. Po dozretí menia farbu zo zelenej na hnedú, a to je známka toho, že dozreli. Ak dosiahneme u vodných rastlín semená, vysievame ich vždy radšej ihneď po dozretí.
Semená niektorých druhov vysievame do misiek so zmesou bahnitého piesku a rašeliny. Posypeme ich čistým pieskom a veľa prevlhčíme. Tento spôsob je úspešný u šípatiek (Sagittario), šípatkovcov (Echinodorus), solenky (Samolus), kosatcov (Iris), ostríc (Carex) a i. Niektoré semená (Alisma, Cotula) naopak necháme voľne plávať na vode, než začnú klíčiť.

Vegetatívne množenie

Je spoľahlivý, rýchly a jednoduchý spôsob získania nových rastlín. Vhodné obdobie pre vegetatívne množenie je začiatok jari.

Spôsoby vegetatívneho množenia:

• delenie trsu - je najbežnejší spôsob používaný napríklad u všetkých trsnatých rastlín (rod Carex, Typha, Cyperus, Schoenoplectus, Juncus, Phalaris, Glyceria) Rastliny, ktoré nám začínajú prerastať rozdelíme rýľom alebo nožom na nami požadovanú veľkosť.
  
• delenie podzemku - podzemok je podzemná časť stonky, ktorá slúži na vegetatívne množenie a prezimovanie vodných rastlín. Používa sa k množeniu lekien od apríla do júna, aby stihli do jesene zakoreniť. Ďalej je možné množiť týmto spôsobom rod Acorus (puškvorec), Veronica (rozrazil), Iris (kosatec), Menyanthes (vachta), Nymphoides (Leknovec), Pontederia (modráska), Butomus (okrasa). Z rastliny odrežeme časť stonky na ktorom sú ponechané rašiace púčiky aj korene.
  
• hľuzami - hľuza je zdužinatelá časť stonky prípadne koreňa, ktorá obsahuje výživné látky pre rastlinu a po ich vyčerpaní uhynie. Hľuzami sa množia Sagittario (šípatka), ktorá tvorí hľuzy počas leta pre ďalší rok.

 
Rozdelené rastliny nasadíme buď voľne do štrkovej zóny pri jazierku, alebo použijeme koše (pevné alebo flexibilné) na vodné rastliny, súčasne so substrátom pre nich určeným. Koše umiestnime do vopred vyhĺbenej jamky v štrku a riadne prihrnieme.

Choroby a škodci vodných rastlín

Pri pestovaní vodných rastlín sa snažíme vytvoriť rastlinám prirodzené, vhodné prostredie pre ich zdravý rast a bohaté kvitnutie. Môžu sa však vyskytnúť fyziologické choroby spôsobené nedostatkom svetla, teplotou vody, jej hĺbkou, prípadne chemickým zložením vody. Tieto choroby možno ľahko eliminovať zmenou miesta nasadenia. Väčšina rastlín je ľahko prispôsobiteľná okolitému prostrediu a po zakorenení bežne rastie.

Za škodcu môžeme považovať hmyz, ktorého larvy škodia rastlinám ohryzením, požieraním, dolovaním, dierovaním, saním štiav, nabodávaním. Jedná sa o larvy chrobákov (nosáčkovité, plavčíkovité, rákosníčkovité, vodomilovité), dvojkrídlových (pakomárovité, mouchovité, výkalnicovité), potočníkov a motýľov (hlavne vijačky leknovej, Nymphula nymphulata). Vošky škodia na listoch saním a znečisťovaním listov, ich ochrana spočíva v zrazení prúdom vody na hladinu.

Mäkkýše, najmä vodniak vysoký a kotúľka veľká, konzumujú kal na hladine, všetko odumreté, zo stien ožierajú riasy. Pri ich premnožení však dochádza k okusu rastlín.

Ochrana

Napadnuté rastliny väčšinou stačí opláchnuť (zraziť) prúdom vody, prípadne ponoriť celú rastlinu. Vyvarujeme sa chemickým prípravkom, ktoré by mohli škodiť rybám. Ak je jazierko bez rýb možno použiť niektoré z prípravkov napr. na vošky Mospilan. Premnožené vodniaky alebo okružáky, prípadne ich slizké vajíčka zozbierame sieťkou a umiestnime na iné vhodné miesto.

Dátum poslednej revízie a doplnenie: