Ako bojovať proti komárom, žabám, mačkám, vydrám a vtákom.

Dobre mienené zámery a plány človeka v jeho túžbe ovládnuť a prispôsobiť si prírodu, sa často stretávajú s "nepochopením" inej časti pôvodných obyvateľov - zvierat, vtákov, obojživelníkov alebo plazov. Bobor, vydra, kormorán alebo žaba robia len to, k čomu sú geneticky naprogramovaní, snaží sa využiť životné prostredie, ktoré sa im ponúka, v ňom prežiť a rozmnožiť sa. Človek potom s rozpakmi sleduje, ako tieto zvieratá ničí jeho dobre mienené úsilie a vôbec sa nesprávajú podľa jeho predstáv. Dochádza ku schizofrenickym situáciám, keď časť verejnosti chce "problémové" druhy za každú cenu v prírode udržať, kdežto druhá časť za každú cenu zlikvidovať. Nemôžeme Vám bohužiaľ ponúknuť žiadne jednoduché riešenie, problém je príliš zložitý a bude predovšetkým úplne zásadné, aby si celá ľudská spoločnosť jasne povedala, čo vlastne chce, za akú cenu, čo všetko to bude stáť a čo je nutné pre to obetovať. Avšak, keď radíme zákazníkom s nejakým nie príliš reálnym požiadavkou, hovoríme - nebojte, vždy to ide nejako urobiť. Podobne sa Vám pokúsime zhrnúť a poradiť, ako sa vyhnúť problémom s niektorými nechcenými návštevníkmi Vášho jazierka.


Komáre

Na našom území sa vyskytuje okolo 50 druhov komárov 6 rodov.Neznamená to však, že každý druh komára človeka obťažuje. Naopak, tých nepríjemných, je len menšina a to ešte z tejto menšiny sajú krv len samice, ktoré ju nepotrebujú pre seba, ale ako nevyhnutný zdroj bielkovín pre svoje vajíčka. Samce sa ako väčšina nebodavých druhov komárov živia rastlinnými šťavami. Komárie samičky kladú drobná vajíčka na hladinu stojatých vôd. Po dokonalej premene sa z nich za 1 - 2 dni liahnu larvy. Larvy bodavých komárov (napr. Komár piskľavý, komár obtiažny) sa vo vodnom stĺpci pohybujú typickým zmršťovacím pohybom, ktorým sa dostávajú aj k hladine, kde sa zavesí hlavou dole a zadočkom dýchajú vzdušný kyslík. Celý vývojový cyklus trvá, podľa teploty vody, 4 - 14 dní

Komáre a jazierko

kvalita vody pre kladenie komárích vajíčok a život lariev, nie je rozhodujúce. Vezmú za vďaku akúkoľvek stojatou vodou - rybníkom, kaluží, vodou v sude, v žumpe, či v vedre zabudnutom na záhrade. Z pohľadu jazierka je najdôležitejšie, že je to vždy stojatá voda. Prúdiaca voda, či už je to voda v rieke, potoku alebo jazierku s nepretržitou cirkuláciou vody, komárom na rozmnožovanie nevyhovuje. V prúde nie sú schopné prežiť vajíčka ani ich larválne štádiá. Z toho vyplýva, že v jazierku s cirkuláciou vody žiadne komária larvy nie sú a také jazierko teda nemôže predstavovať zdroj komárov pre svoje okolie. Ani to Vaša, ale ani to susedove. Samozrejme to neznamená, že tým pádom nebudete večer na terase poštípanie od komárov - budete, ale budú to komáre z okolia, z dočasných i trvalých vodných plôch so stojatou vodou. Neznamená to ani, že vo Vašom jazierku nebude žiadny vodný hmyz - jazierko bude osídlené množstvom iných hmyzích druhov, ktorým prúdiaca voda vyhovuje. Vhodným prostredím pre rozmnožovanie komárov tak zostávajú jazierka bez cirkulácie vody alebo jazierka s rozsiahlymi plytkými zónami, v ktorých je pohyb vody minimálny alebo žiadny. Pre tieto prípady, rovnako ako pre zásobníky vody na polievanie, sudy a iné nádoby so stojatou vodou, nezostáva než použiť Neudomück Stechmückenfrei.

Zaujímavé informácie o komároch

  • samce majú na rozdiel od samíc péřovitá tykadlá
  • po poslednom štvrtom vývojovom štádiu vylieza z kukly na hladine dospelý komár a to bez toho, aby sa dotkol vody
  • samičky komárov žijú približne 14 dní a zimu prečkávajú buď v hibernáciu alebo v štádiu vajíčok
  • všetci komárovití sú výborní letci, čo im veľmi napomáha v šírení druhu

Žubrienky a žaby 

Pravdepodobne už vo Vašom okolí žijú, len o nich neviete. Väčšina našich druhov žiab trávia svoj dospelý život skryto na súši a vodné plochy vyhľadáva iba na rozmnožovanie. Vytvorením jazierka na Vašu záhrade im len ponúknete ďalší priestor, ktorý v jarných mesiacoch využijú. Hlasité prejavy žabích samčekov môžu byť niekomu nepríjemné, iný na nich čaká ako na symbol jari. Zabrániť žabám v návšteve Vášho jazierka je takmer nemožné. Rozmnožovacie pud im umožní zdolať väčšinu prekážok, vrátane nízkej múriky, či plota. Po prvých cca 2 mesiacoch (apríl, máj) intenzita volaní umlká a ďalej už sa ozývajú len ojedinelí oneskorenci. Žaby vodu v jazierku nijako neovplyvňujú (len pri masívnom výskyte by prichádzal do úvahy zvýšený podiel bielkovín vo vode a tým aj viac peny na hladine). Na menšie rozlohe jazierka sú iba viac vidieť a počuť ako v prírodných kúpaliskách. Ľudia s citlivou pokožkou alebo malé domáce zvieratá môžu mať reakcie na kontakt s ropuchu, ktorá sa bráni pred napadnutím vylučovaním mierneho, odpudzujúceho jedu z kože. Na druhej strane sa žaby živia hmyzom a to aj tým, ktorý človeka obťažuje. Žabie vajíčka môžu byť nepríjemná len na dotyk a tak ako žubrienky, jazierko ani plavcov nijako neovplyvňujú. Žubrienky, síce nepoznateľne, ale predsa len redukujú nárasty drobných rias, ktorými sa živia. Ako spestrenie jedálnička pre koi sú žubrienky úplne ideálne.

Ak to teda zhrnieme - ak ide to len trochu, je najlepšie sa s žabie návštevou zmieriť. Je síce možné je napríklad každý deň zozbierať (v rukaviciach) do vedra a odniesť na vzdialené vhodné miesta (rybník, mokraď, atď.), Avšak ich prevážanie hlavičiek bez vody nie je dobré pre žaby, ani pre Vás, pretože väčšina druhov je schopná migrovať (a vrátiť sa) do vzdialenosti až 5 km a to priamočiaro cez cesty i mestá. Likvidáciu týchto živých tvorov neodporúčame, a to nielen z dôvodu možných problémov so zákonom kvôli ich ochrane, ale hlavne pretože aj ony sú súčasťou sveta a prírody okolo nás, patria sem rovnako ako my a pri troche dobrej vôle sa môžu v našich jazierkach nielen rozmnožiť, ale po krátku časť roka je aj obohatiť.

Zaujímavé informácie o našich žabách

  • kože žiab tvorí priepustnú membránu, takže žaby síce nemusí piť a kožou môžu aj dýchať, ale na druhej strane sa tak ľahko dostanú do ich tiel i jedovaté látky z okolitého prostredia
  • žaby vidí farebne a ich oči majú 3 pohyblivá očné viečka
  • v potravinovom reťazci tvoria žaby dôležitú zložku potravy vtákov (bocian, volavky, myšiak, sovy), nepohrdne nimi ani vydra, kuna alebo užovka
  • v průměru se žáby dožívají 10 let

Mačky

Maznáčikovia, ktorí páchajú bezkonkurenčne najviac škôd v záhradných jazierkach. Je jedno, či sú to mačky domácej alebo zatúlané. Akonáhle mačku pri jazierku zahliadnete sedieť alebo prechádzať, môžete počítať s tým, že prídu problémy. Napriek všetkej domestikácii je mačka stále predovšetkým dravec a pohyb rýb pod vodnou hladinou ju doslova fascinuje, a aj keď je svojim majiteľom kŕmené, loveckému pudu nedokáže odolať.
Ako vlastne mačky loví? Väčšinou im k tomu stačí trpezlivosť. Ryby pod hladinou vnímajú nielen otrasy Vašich krokov, keď prichádzate k jazierku, ale veľmi dobre vidí aj vašu siluetu. Pretože Vaša silueta je spojená s tým, že na hladinu dopadne i krmivo, ryby na Vás okamžite reagujú a začnú priplávať bližšie v snahe byť u potravy prvý. Práve tohto naučeného správania mačky využívajú. Sadnú si na okraj jazierka, vytvorí siluetu a trpezlivo čakajú. Až sa zvedavé a hlavne hladné ryby dostanú na správnu vzdialenosť, mačka je labkou z ostrými pazúrmi prevráti na plytčinu alebo rovno vytiahne z vody. Týmto spôsobom si dokáže poradiť aj s veľkým kaprom alebo jesetera (problémom nie sú ani ryby 50 cm). Svoju korisť potom mačky väčšinou odtiahnu ďalej od jazierka, takže je majiteľ už nenájde a márne pátra, kam mu ryby miznú. Mačky, ktoré sú doma kŕmené, ryby po ulovení nezožerú a nechajú ich ležať na skrytých miestach pre ostatných predátormi.
Hoci sa týmito stratami nikto nezaoberá, na rozdiel od škôd spôsobených divoko žijúcimi dravcami, množstvo rýb, ktoré sú každoročne takto úplne zbytočne zlikvidované, je obrovské. Na vine nie sú samozrejme mačky, ale ich nezodpovední majitelia, ktorí ich púšťa von, bez toho aby ich mali pod kontrolou.

Jazierko môžeme brániť proti mačkám tak, že držíme hladinu vody (upustíme alebo navŕšime terén, kamene) po celom obvode jazierka tak, aby mačka nedostala labkou do vody. Druhá možnosť je umiestniť kamene pod vodnú hladinu tak, aby znemožňovali rybám prístup k okrajom jazierka, kam dosiahne mačka (vytvorenie plytčiny nestačí, pretože mačky dokážu pri love vliezť aj do vody. Treťou možnosťou je natiahnutie elektrického ohradníka okolo obvodu jazierka, ktorý môže byť napojený cez spínacie hodiny, aby bol pod napätím iba v noci, kedy hrozí najväčšie nebezpečenstvo. Drôty elektrického ohradníka doporučujeme natiahnuť aspoň v troch radoch. Podmienky niektorých záhrad, z hľadiska oplotenie, umožňujú prenikanie nepozvaných návštev iba niektorými miestami. v týchto prípadoch nie je nutné dávať elektrický ohradník okolo jazierka, ale stačí zabezpečiť iba tieto nechránené miesta. Príliš nefunguje obstaranie psa. na naozajstné odstránenie mačiek by musel byť špeciálne vycvičený a hlavne by bolo nutné ho mať na voľno vonku celých 24 hodín.

Zaujímavosti o mačkách

  • napriek vžitým poverám sa mačky vody nebojí a zvlášť pri love bez problémov stoja vo vode až po brucho
  • väčšina psov sa síce za každú mačkou prebehne, ale ak ju aj dobehne, mačka sa im bez problémov ubráni

Vydry

TTýmto nádherným malým šelmám, ktoré boli predtým kriticky ohrozené, sa v súčasnej dobe darí. Zároveň s ich narastajúcimi počty pribúda tiež pochopiteľne trecích plôch medzi nimi a človekom. Nájdu Ak pri svojom pohybe v krajině nechránenej jazierko, v ktorom je na malom objeme kopa ľahko dostupných rýb, dokážu ho za 1 maximálne 2 noci úplne vyloviť. Vydry lovia výhradne v noci. Malé ryby 10 - 15 cm skonzumujú priamo vo vode, väčšie odtiahnu na breh, kde po nich môže nešťastný majiteľ nájsť ráno len zvyšky šupín a tiel.
Teritórium vydier je veľké v priemere 15 km, a hoci jeho os väčšinou tvorí rieka, siaha aj pomerne ďaleko od nej. Aktívnym vydrám nerobí problém uraziť pri nočnom love aj niekoľko kilometrov. Plávacie blany medzi prstami a vynikajúce vlastnosti hustej podsady srsti vydrám umožňujú mrštný pohyb pod vodou, kde vydrží 2 - 3 minúty bez nadýchnutia. Väčšinu jedálnička tvoria ryby, ktoré si podľa možnosti dopĺňajú o obojživelníky, plazy a kôrovce. Naopak najväčšie nebezpečenstvo pre nich predstavuje človek, s ktorým krížia svoje záujmy, a tiež strety s motorovými vozidlami. Vzhľadom na podporu budovania nových vodných plôch, ako protipovodňových opatrení, vydra pravdepodobne nedostatkom životného prostredia trpieť nebude.

Chrániť jazierko proti vydrám možno pomocou pevného plotu s okami zhruba 6 cm, výškou 70 cm a so zapustením asi 30 cm do zeme proti podhrabané. Najúčinnejšie a esteticky predsa len prijateľnejšie je ale obrana elektrickým ohradníkom, u ktorého rovnako ako v prípade mačiek, odporúčame dať drôty trojito a starostlivo ich inštalovať po obvode jazierka, prípadne v prístupových miestach pozemkov. Opäť postačuje nechať ohradník v prevádzke hlavne večer a v noci.

Zaujímavosti o vydrách

  • Pri jedení ropúch sa vydra v jedovým žľazám v ich koži vyhne tak, že kožu z ich tiel stiahne
  • trvalo obývané brloh vydry má vchod pod hladinou a jeho dĺžka je 1 - 2 metre
  • ulovenú rybu konzumuje vydra vždy od hlavy, len u naozaj veľkých rýb sa hlave vyhne
  • trus vydry, ktorý umiestňuje podobne ako kuna na kamene a vyvýšené miesta (zároveň si tým značí teritórium), obsahuje na prvý pohľad viditeľné rybie šupiny

Volavka popolavá

Tajomný vták s typickou siluetou tak v lete, tak na zemi. Najčastejšie ju možno uvidieť na poli alebo okraji rieky alebo rybníka. Živí sa všetkým, čo ju vyhovuje svojou veľkosťou - ryby, (najmä uhynuté), žaby, plazy, hmyz, hlodavce, ale aj drobní nelietavý vtáky a ich vajcia. Rýchly výpad ostrým dlhým zobákom po trpezlivom čakaní bez hnutia predstavuje techniku ​​lovu týchto mokraďových vtákov. 
K jazierku zalieta celkom výnimočne a láka ju, tak ako vydru, malé prostredí s množstvom ľahko dostupných (pripláva bez strachu) rýb. Volavka je extrémne plachá, a pretože sa proti jej návšteve nie je možné brániť nijako defenzívne, v drvivej väčšine postačí ju prekvapiť a vyplašiť čo najväčším pohybom a hlukom. Po prvej návšteve sa občas vráti, ale druhé vyplašní už má trvalý účinok. Makety volaviek umiestnené na brehu nijako preukázateľne nefungujú a v niektorých prípadoch je efekt úplne opačný.

Zaujímavosti o volavkách

  • rýchly výpad zobákom pripomínajúce harpunování umožňuje esovito zahnutý krk, ktorý funguje ako stlačená pružina
  • na poli sa volavka vyskytuje pomerne často v období, kedy tam má najviac potravy, ktorú tvoria hraboše
  • volavka sa dožíva okolo 20 rokov

Bocian čierny

Úplne mimoriadne sa môže objaviť tento nádherný druh bociana aj u Vášho jazierka. Hniezdi síce na vysokých ihličnatých stromoch hlboko v lese, ale živia sa rybami a inými vodnými živočíchmi. Je ťažný a zimu trávia v Afrike. Jeho výnimočnú návštevu odporúčame natočiť alebo nafotiť a hneď potom vyplašiť rovnakým spôsobom, ako návnadu.

Zaujímavosti o čápech čiernych


  • na zimoviště táhnou jednotlivě - ne v hejnech jako čápi bílí
  • jejich hnízdo je velmi těžké v lese objevit, čápi ho vždy staví těsně u kmene na vysokém stromě

Kačice

Všeobecne sa delí na druhy rybožravé a druhy, ktoré sa živia potravou dna a planktónom. Rybožravé druhy sú veľmi plaché a nie je nám známy prípad, že by pôsobili problémy majiteľom rýb v záhradných jazierkach. Rýchlym rozpoznávacím znakom je chvost týchto druhov, ktorý je prispôsobený na plávanie pod hladinou a aktívnemu lovenie rýb. Ak je kačica na vode, chvost mieria výrazne nadol k hladine.
Častejšie, a to zvlášť v jarných mesiacoch, keď hľadajú nové hniezdisko, môžeme na jazierku pozorovať návštevu kačíc, ktoré sa nepotopí celé, ale na vode iba "nôžkach", podobne ako labute. Chvostové perá týchto druhov kačíc mieri na rozdiel od tých rybožravých nahor.
Vyplašní sa dá odporučiť nielen z dôvodu zvýšenej miery možnosti zavlečenia parazitov, celkom výnimočne ikier alebo baktérií a vírusov, ale ani jazierko po takejto návšteve nevyzerá príliš čisto. Ak to umožňujú plytčiny, zvíri v nich kačice pri hľadaní potravy kal a usadeniny. Ako obrana teda postačí rovnaké vyplašní ako u volaviek.

Zaujímavosti kačiek

  • chovatelia rýb, ktorí sa stretávajú s parazitárnym, bakteriologickým alebo vírusovým ochorením svojich rýb, často zvádza počiatok týchto problémov na usadnutí kačíc na hladinu ich jazierka, bohužiaľ príčina býva v drvivej väčšine na strane chovateľa, možnosť prenosu zárodkov choroby alebo parazitov týmto spôsobom z divokej prírody je naozaj úplne minimálna 

Dátum poslednej revízie a doplnenie:

04.09.2020